Jeden z vinohradníckych dvorov na Vysokej ulici. FOTO - ARCHÍV PT
Strmá oblúkovitá ulica s malými prízemnými, ale úhľadnými domčekmi a vyasfaltovanými chodníkmi spája Suché mýto so Schöndorfskou (Obchodnou) ulicou. Pomenovanie Vysoká dostala preto, lebo od Schöndorfskej strmo stúpa k Suchému mýtu.
Pod dnešným menom sa spomína už v 14. storočí. V mestských daňových súpisoch z roku 1379 je ulica zapísaná ako Alta-Strata. V pozemkovej knihe z roku 1439 sa vyskytuje pod menom Hachstross.
Na tejto ulici mal dom kováč Gašpar, ktorý vyrábal obruče, hrnčiar Ján, debnár Ján a ďalší. Okrem remeselníkov tu bývali aj poľovníci a predávala sa tu aj divina.
Vysokú vypálili do tla
Testamenty z 15. storočia podávajú množstvo údajov o obyvateľstve. Podľa mestskej pozemkovej knihy mala ulica dovedna 46 domov. V období rokov 1440 - 1460 pribudlo 5 novostavieb, takže koncom 15. storočia mala ulica dovedna 51 domov. Zrejme išlo len o drobné domce, vidíme to aj z toho, že v roku 1457 bola cena jedného domu v ulici len 8 zlatých a 6 denárov.
Niektoré z historických pozostatkov ulice môžeme vidieť vo dvoroch domov v blízkosti Kollárovho námestia. Sú to zvyšky vonkajšieho mestského opevnenia.
V roku 1683 postihol celú ulicu ťažký úder. Thökölyho vojská spriahnuté s Turkami 27. júla vypálili ulicu do tla.
Studne, vinári, modlitebňa
V 18. storočí mala ulica tri studne a na rohu Schöndorfskej stála aj štvrtá, vieme to od Korabinského. V sedemdesiatych rokoch bol v Schenkovom dome umiestnený archív grófa Daniela Esterházyho, ktorý dnes už opatrujú v Maďarskom národnom múzeu.
Dnes je na Vysokej ulici spolkový dom prešporských vinohradníkov.
Takisto v jednej z nádvorných miestností Schenkovho domu má ortodoxná židovská náboženská obec filiálnu modlitebňu.
Obchod s hydinou a krčmy
Ešte pred niekoľkými rokmi celý nádvorný trakt prenajímal Brunzlov obchod s hydinou, ktorý hral v exporte potravín veľkú úlohu. Hydinu dovezenú z Banátu, Báčky, zo Srbska a z Bulharska - kurčatá, kapúny, morky, kačky, husi - vo veľkom odosielali do reštaurácií veľkých hotelov vo Viedni, ale predovšetkým vo Švajčiarsku.
Pozornosť pútajú viechy vystavené na väčšine domov a oznamujúce, že v podbrání čapujú vinohradníci víno z vlastnej úrody. Takzvaný Buschenschank sa zakladá na starom práve, a napriek protestom krčmárov ho vláda miestnym vinohradníkom nedávno opäť potvrdila.
(Nabudúce Námestie 1. mája)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy Ferdinandovo mesto (Vydal Albert Marenčin PT v preklade Magdy Takáčovej). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli.
