Človeku ku šťastiu stačí jedna kalória nežnosti

Film, ktorý sa v kinematografii vďaka spôsobou spracovania témy zvykne nazývať aj "dobrý pocit", premietli v nedeľu v rámci Medzinárodného festivalu frankofónneho filmu v Bratislave. Jedna kalória nežnosti je naozaj takouto snímkou - žiadna politika, žiadna mafia, žiadne "zabíjačky".

Nesie v sebe všetky prvky východoeurópskej kinematografie, ktoré sú vo svete ešte neopozerané, ale nie nepovšimnuté. Film približuje konkrétne miesto v konkrétnej krajine, približuje divákom život v nej cez "malý" príbeh, cez intímny život protagonistov, pričom sa zameriava hlavne na ich emócie.

Bulharská režisérka Ivanka Grabčevová spolu so scenáristom Georgom Danailovom rozohráva komorný príbeh piatich žien rôznych generácií, sústredených okolo Nadeždy. Nadežda (Maria Kavardjikovová) sama vychovala dve deti, keď ju manžel opustil. On sa medzitým oženil ešte dvakrát, zatiaľ čo jej svet sa koncentroval do výchovy dcéry a syna a na prácu vo vedeckom kolektíve, v ktorom však nestačí rozvíjať svoju kariéru. Trpezlivo počúva výlevy osamotenej kolegyne i ironicko-dobromyseľné frfľanie svojej starnúcej matky.

Čas vo filme plynie pomaly, ešte aj konfliktné rodinné situácie plynú v pohode, podfarbené nie príliš dramatickou hudbou. Všetka túžba po láske v ženských srdciach, od tých starnúcich až po ledva plnoletú tehotnú priateľku Nadeždinho syna, je vyjadrená lyricky, prípadne s láskavou sebairóniou. Len hlavná hrdinka o svojich túžbach nehovorí. Počúva výlevy ostatných vrátane bývalého manžela, ktorý jej znovu dvorí, a deti, na rozdiel od jej matky, nie sú proti.

Idylka však trvá len do okamihu, keď Nadežda pod tlakom sebectva ostatných povie, že chce urobiť doktorát na univerzite a vydať sa. Až v tomto momente sa čosi začne diať, reakcie ostatných sú nečakane dramatické. Príliš si zvykli, že Naďa potichu drží v rukách celý ich svet, že z nej vyrastajú ako zo silného koreňa. Nedokážu prijať žiadnu zmenu a ona v zúfalstve zvolá: "Koľko metrov slobody mi dávate? Od sporáku k práčke?"

Režisérka Jednej kalórie nežnosti tvrdí, že nemienila pomenovať celosvetové problémy, ale že sa chcela zaoberať ľudským duševnom. To je v jej očiach krehké a zaslúži si jemné, pozorné oko, nie krik a násilie. "Hľadanie lásky je niečo veľmi dôležité v čase nepochopenia," čítame Grabčevovej myšlienky na internetových stránkach k filmu. "Niečo také malé, ako je jedna kalória nežnosti, je všetko, čo potrebuje človek, aby bol šťastný."

Snímka sa na frankofónnom festivale, tento rok ponúkajúcom každý deň inú odpoveď na otázku pôvodu, neocitla omylom. V roku 1933 bolo Bulharsko uznané za frankofónnu krajinu pre dlhšie ako storočie trvajúce "frankofónne správanie" jeho obyvateľov, frankofilstvo je takmer neformálnou politikou Bulharska.

MILADA ČECHOVÁ

V kine Istota diváci počas Medzinárodného festivalu frankofónneho filmu do soboty uvidia spolu 36 filmov vrátane piatich predpremiér, štyroch dokumentov, dvoch animovaných filmov, dvoch premietaní pre školy a štyroch krátkych filmov. Väčšina filmov je francúzskych, medzi nimi desať, ktoré kandidovali na cenu Cézar.

V programe festivalu je aj film Časy sa menia (s Catherine Denevue a Gérardom Depardieuom). Filmová noc v piatok 18. marca ponúkne osem filmov na tému detstvo. Na záver festivalu udelia Cenu divákov a Cenu kritiky.

Dnes na festivale

16.00 Naša hudba (hraný, 80'), Fr., Šv.

18.00 20H17, ulica Darling (hraný, 101'), Kan.

20.00 Krátkometrážny film: Príbeh jedného Belgičana (hraný, 15'), Bel.

20.00 Dlhá cesta (hraný, 108'), Fr., Mar.