Je to vraj najužší dom v Bratislave so šírkou iba 1,30 metra. Keď v 18. storočí uhorská kráľovná Mária Terézia po skončení tureckého nebezpečenstva a po vyvinutí účinných útočných zbraní (kanónov) vydala súhlas, aby boli gotické obranné hradby v Bratislave demolované, vtedy pri Michalskej bráne smerom k Hradu vznikla bezúčelná ulička, po ktorej sa pôvodne prechádzali strážcovia i obrancovia Bratislavy.
Práve smerom do priestorov tejto uličky bývalý majiteľ spomínaného domu vstaval miestnosti po celej výške objektu, v ktorom bolo donedávna umiestnené kvetinárstvo. Tak potom v objekte s najužším priečelím v Bratislave, vznikli účelové priestory, ktoré prakticky z uličnej strany nevidieť. Vidieť ich ale z vnútornej strany hradieb v miestach vyústenia dnešnej Baštovej ulice do smeru k Michalskej ulici.
Klietka hanby
Za Michalskou bránou na kamennom moste, mimochodom, najstaršom v meste, stojí v bývalej mestskej priekope na kamennom obrubníku železná kovaná konštrukcia klietky. Má pôvodné stredoveké renesančné štítové ozdoby a závesy, no pôsobí nesúrodo, lebo jej steny majú z každej strany iný typ mreží. Nad nimi tvorí vrchol bohato tvarovaná ružica.
Prvá zmienka o postavení klietky hanby v Bratislave je zachovaná v daňovom registri z roku 1416. Umiestnená bola vtedy pri Starej radnici a zatvárali do nej, na verejný výsmech, menej závažných trestancov.
V polovici 16. storočia klietku umiestnili na Františkánske námestie, kde stála do roku 1592. Po uplynutí dlhšieho času našla klietka svoje umiestnenie v bývalej mestskej vodnej priekope, kde stojí dodnes.
Autor: IGOR JANOTA
