 Kolobeh, 1990, olej na papieri. |
Monografiu Ivana Pavleho vydala Galéria NOVA. Obsiahla 240 stranová publikácia plná farebných reprodukcií je obrazom dlhoročnej spolupráce Pavleho s galériou. "Ivan je vynikajúci maliar a s ľuďmi, čo niečo vedia, je radosť spolupracovať, lebo to obohacuje," spokojne konštatuje riaditeľ galérie Miro Zeman, ktorý je rád, že knihou mohol potešiť jubilujúceho priateľa.
Je však isté, že nielen jeho. Kniha, ktorej obrazová celistvosť je podopretá hĺbavými Hevierovými textami, nenarúšajú často únavné kunsthistorické state, na aké sme boli zvyknutí v časoch socializmu. "Vtedy sa vydania prvej a poslednej monografie dočkali až starší umelci. Preto do nich chceli natrepať čo najviac, toľko obrazov, že ich museli miniaturizovať, a sú pretextované. My sme urobili vzdušnú knihu," je spokojný Hevier. A naozaj sa pri listovaní knihou dýcha zľahka.
Daniel Hevier počas práce na monografii navštevoval Pavleho v ateliéri. Vytrvalo "nakúkal" tam, kam výtvarník obvykle nikoho nevpustí. "Videl som, podľa mňa, hotové plátna. Ale keď som prišiel druhýkrát, boli kompletne premaľované." Odpoveď mu Pavle dáva na 148. strane monografie: "Začínam vždy od podkladu. To je katastrofa. Niektoré obrazy boli aj päťkrát premaľované. Obraz môže byť dobrý, aj trikrát dobrý, ale musí byť ešte lepší."
Podľa Heviera patrí Pavle k umelcom, ktorí majú neustále prázdny, "vypredaný" ateliér vďaka svojej pozornosti k hĺbkam. "U zberateľov vzbudil rešpekt, vedia, že jeho meno je zberateľská istota. Na Ivanovi si veľmi vážim, že napriek módam a excesom súčasného výtvarného umenia zostal poetickým maliarom. Verí v ručnú maľbu, remeselnú zručnosť a má Božiu iskru, nazývanú talent. Vývoj takýmto ľuďom dáva za pravdu. Svet je už unavený z prázdnych inštalácií, zase sa začína ceniť autentická maľba."
Obrazy ku knihe vyberali pol roka, Hevier písal texty tri mesiace a za mesiac bola publikácia vytlačená v náklade tisíc kusov. Rozdelená je do okruhov, každý mapuje určité obdobie, témy a idey umelca, ktorý tvrdí, že poslanie sa dá nahmatať ako tep, len treba počúvať srdce. A tiež, že obrazy sú namaľované pre ľudí a nemali by byť otočené tvárou k stene v ateliéri.
Ivan Pavle (8. marca 1955, Galanta) absolvoval v roku 1981 odbor monumentálnej maľby na VŠVU v Bratislave, kde aj žije a tvorí.
Venuje sa najmä maľbe a kresbe, ale aj sochárskej tvorbe, nábytkovým objektom a sporadicky ilustrácii. Vystavoval v slovenských i zahraničných prestížnych galériách.
Absolvoval niekoľko tvorivých pobytov v USA a Francúzsku, kde v roku 1989 získal Cenu poroty na Medzinárodnom maliarskom festivale v Cagnes sur Mer.
V múzeu moderného umenia Danubiana v Čunove bude od 19. marca do 12. júna retrospektívna výstava jeho diel.
