Keď ešte bolo krasokorčuľovanie populárne

V polovici marca majú svoje majstrovstvá sveta krasokorčuliari, tentoraz v Moskve. Isté však je, že záujem našich priaznivcov o ne nebude ani zďaleka taký, aký býval v minulosti. Slovensko nemá v ohni žiadne žeravé želiezka, nášmu krasokorčuľovaniu chýbajú dobrí reprezentanti, ale aj tréneri, základňa, ba aj ľad. Tento šport nevynáša, keď nie ste na úplnej špičke, nič nezarobíte. Rodičia to vedia, do detí neinvestujú, hľadajú im inakšie, atraktívnejšie športy. Slovensko stratilo talenty i kvalitu, pekný šport je na periférii. Ostávajú len spomienky, keď sme sa tešili na medaily a slovenskí reprezentanti ich aj získavali.

Bratislavské páry bojovali s najlepšími

Spomeňme si napríklad na bratislavské majstrovstvá sveta 1973. Také kvalitné a milé športové podujatie sa podarí málokedy. Zaplnený štadión vyzdobený kvetmi, kvalitná účasť a naši hrdinovia v boji. Celý národ pri obrazovkách. Akoby aj nie, veď Ondrej Nepela, čerstvý olympijský víťaz zo Sappora, sa nechal prehovoriť a prisľúbil fanúšikom, že pred odchodom do zahraničia sa ešte predstaví a poďakuje svojim obdivovateľom na ľade, na ktorom robil s trénerkou H. Múdrou prvé nesmelé kroky. Nielenže sa predstavil, on zajazdil najlepšiu jazdu svojho života. Veľké postavy ľadu - Sergeja Četveruchina zo ZSSR, Jana Hoffmanna z NDR, Johna Curryho z Británie, Tollera Cranstona z Kanady a ďalších nechal jasne za sebou a odovzdal žezlo mladučkému Mirkovi Šoškovi, vtedy osemnástemu. Žiaľ, ten nedokázal kráčať v šľapajach Nepelu, ktorý sa stal pred štyrmi rokmi Športovcom storočia našej republiky.

V hre bola vtedy zo Slovenska a z Bratislavy aj Liana Drahová, elegantná víla ľadu, ktorej patrilo medi ženami sveta siedme miesto. Pred ňou boli iba najväčšie vtedajšie esá: Karin Magnussenová z Kanady, Janet Lynnová z USA, Christine Erratová z NDR, Dorrothy Hamillová z USA, Jean Scottová z Británie a Karin Utenová zo Švajčiarska. V súťaži tanečných párov bola, akože ináč, tiež bratislavská dvojica, Diana a Martin Skotnickovci, ktorí obsadili ôsme miesto, keď ich súťaž vyhral legendárny pár Ľudmila Pachomovová - Alexander Gorškov zo ZSSR.

Keď hudbou je iba obecenstvo

Treba si uvedomiť, že všetci naši sa museli prebojovať na najvyššie priečky v silnej konkurencii výborných českých krasokorčuliarov, ktorí mali zastúpenie len vo dvoch kategóriách. Zdeněk Pazdírek bol v súťaži mužov desiaty, športová dvojica Ilona Urbanová - Aleš Zach jedenásta. Túto súťaž vyhrala nezabudnuteľným spôsobom dvojica Irina Rodninová s Alexandrom Zajcevom zo ZSSR. Spôsobom, aký sa dovtedy ani potom nezopakoval.

Vypochodovali na ľad a zaznela hudba. Korčuľovali, akoby sa ani ľadu nedotýkali. Divákom sa zrazu zatajil dych, tí pri obrazovkách stŕpli. Nebolo prúdu, ale oni v tichu pokračovali. Rozhodca ich chcel pískaním zastaviť, ale oni neposlúchli. Po piatich minútach dojazdili a zožali toľko potlesku ako nikdy inokedy. Nie, nechcú jazdu opakovať. Rozhodcovia vyťahujú známky a Rodninová so Zajcevom jasne víťazia. Bol to nevšedný zážitok, tak ako celé majstrovstvá.

Budeme mať ešte niekedy možnosť vidieť v Bratislave toľko krásy zhromaždenej do niekoľkých dní ako roku 1973? Jedine ak by sa naše krasokorčuľovanie prebudilo zo súčasného spánku.

Autor: IGOR MRÁZ