Postihnuté deti sú obľúbené ako spoločníci osamelých

Škola sa venuje výchove a vzdelávaniu mentálne postihnutých detí vo veku od 6 do 16 rokov. Momentálne má desať tried, v každej je osem až desať žiakov a učí tu 14 pedagógov. Tretinu učiteľského kolektívu tvoria mladí ľudia.

Žiaci majú rôzny stupeň mentálneho postihnutia. Prioritu vo vzdelávaní má pracovné vyučovanie. Na škole je krajčírska, stolárska, tkáčska, zámočnícka dielňa či cvičná kuchyňa.

Pri výchove pedagógovia spolupracujú v jednom tíme so žiakom, rodičmi a psychológom. "Problémové správanie rozoberáme priamo s dieťaťom a pred rodičmi. Snažíme sa tým odstrániť informačné šumy, ktoré by mohli vzniknúť medzi rodinou a školou," vysvetľuje riaditeľka školy Katarína Brťková. Na otázku, aké najčastejšie problémy so žiakmi pedagógovia majú, odpovedala, že sa ničím nelíšia od tých na bežných školách. Poruchy správania však podľa jej slov patria do obrazu mentálnej retardácie.

"Máme tu rôzne stupne postihnutia, napríklad žiakov s Downovým syndrómom. Mnohí žiaci na škole sú manuálne veľmi zruční, sú však aj takí, ktorí potrebujú asistenciu." Šikovné deti pokračujú v učení na odborných učilištiach - v odboroch murár, maliar, krajčírka, obuvník, kuchár či pekár. "Odbory kuchár a pekár sú zvlášť obľúbené, lebo deti rady jedia," prezrádza riaditeľka. Sú tu aj odbory ako starostlivosť o domácnosť, knihár, záhradník a sanitár. "Keď som ležala v nemocnici a čakala na operáciu, ošetroval ma môj bývalý žiak," hovorí riaditeľka a dodáva, že mnohé z detí si dokážu nájsť po škole aj zamestnanie.

Tí žiaci, ktorí nie sú manuálne zruční, pokračujú na praktickej rodinnej škole, kde sa učia zvládnuť bežné domáce práce či starať sa o starých ľudí. "Naše deti sú komunikatívne a veľmi bezprostredné, preto sú obľúbené ako spoločníci starých a osamelých ľudí."

(japa)