|
V meste je v súčasnosti asi 50 km trás pre cyklistov. Mestské plány do budúcnosti počítajú s vyše dvoma stovkami kilometrov. Tento rok pribudnú tri. ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV SME |
Tento rok by mestskí stavitelia mali vybudovať tri kilometre hlavných mestských cyklotrás. Dobudovať by sa mal úsek na Viedenskej ceste v Petržalke, na druhom brehu dostavajú úsek medzi botanickou záhradou a Karloveskou zátokou, kde má vodné zdroje Bratislavská vodárenská, s vyústením na Devínsku cestu. Okrem toho pribudne cyklotrasa medzi Krasňanmi a Račou, cyklistické značenie pripravujú na hlavné cesty v lesoparku. Práce na všetkých úsekoch by mali byť hotové najneskôr do septembra.
"Zdá sa to málo, ale keď sa to v našich podmienkach podarí, bude to úspech. S prípravami petržalskej trasy sa zaoberáme už od roku 2001, jej realizácia závisí aj od začatia prác na ochrannej protipovodňovej hrádzi," hovorí Katarína Szabová z technického úseku Správy telovýchovných a rekreačných zariadení Bratislavy.
"V predošlom období sme sa zaoberali dobudovaním rekreačných trás, tieto sú zatiaľ najviac využívané. V súčasnosti sa orientujeme na prepojenie jednotlivých mestských častí s centrom," prezrádza plány do budúcnosti Szabová. Príkladom je pripravovaný úsek Ružinovskej radiály Karadžičova - Páričkova - Bajkalská s napojením na Ružinovskú cestu. Ďaľej pripravujú s maďarskými a rakúskymi partnermi prepojenie Čunova s maďarskou Rajkou. Touto trasou sa bude dať dostať do Rakúska k Neziderskému jazeru.
Aktivisti z cyklistického združenia BicyBa upozorňujú, že po cestách sa pre hustú automobilovú dopravu takmer nedá jazdiť. Požadujú čo najrýchlejšie dobudovanie cyklistickej infraštruktúry, ktorá je samozrejmosťou vo väčšine európskych veľkomiest na západ od Bratislavy. Kompetentní priznávajú, že budovanie cyklotrás je veľmi zložité práve pre boom automobilovej dopravy. Na cyklotrasy nie je miesto, ukrajovanie z ciest pre motorové vozidlá býva problematické. V súčasnosti sa dopravní plánovači sústredia hlavne na riešenie naliehavej situácie individuálnej dopravy. Faktom však zostáva, že čím skôr sa v Bratislave podarí vybudovať funkčnú cyklistickú infraštruktúru, tým viac ľudí bude využívať tento spôsob dopravy, a tým sa odľahčí zaťaženie ciest automobilovou dopravou.
