V 19. storočí stála pred Grassalkovichovým palácom fontána s voľnou reprodukciou antickej bohyne Diany. FOTO - ARCHÍV PT
Hodžovo námestie
Voľakedy bolo toto námestie až za vonkajším mestským opevnením. Rozprestierali sa tu záhrady a oráčiny. Pôvodne sa námestie nazývalo Drevené, ale aj Uhoľné, lebo za starých čias tu predávali drevo a uhlie. Tento starý názov však zmenila mestská rada 28. júla 1879 na Grassalkovichovo námestie na počesť jedného z veľkých dobrodincov Prešporka kniežaťa Antona Grassalkovicha, šľachtica chorvátskeho pôvodu.
Chrovátsky dobrodinec
Anton Grassalkovich II. sa náhle vynoril na začiatku 18. storočia, v roku 1736 dostal barónsky titul, v roku 1751 grófsky, v roku 1784 titul ríšskeho kniežaťa, ktorý dedil prvorodený potomok. Po troch generáciách rod zanikol, v roku 1841 vymrel po meči s vynikajúcim členom rodu, ktorý postavil palác - dnes majetok veľkokniežaťa Friedricha - a skrášlil ho nádhernou záhradou.
Grassalkovichov palác
Palác stojí na nádvorí oplotenom umelecky kovanou ohradou s dvoma bránami. Priečelie zaberá severnú časť námestia, západné užšie krídlo vedie na Štefánikovu ulicu, východné so stajňami a bočnými staviskami na Donnerovu (dnes Banskobystrickú).
Palác zrejme postavil Hildebrand František Paulai, ten istý, čo staval v Prešporku Apponyiho a Wayov palác, vojenský sklad na Mostovej ulici a zničený korunovačný vŕšok. V roku 1773 bol radcom viedenskej Akadémie a v roku 1790 hlavným dvorným staviteľom.
Komnaty paláca boli zariadené drahocenným nábytkom, steny zdobila skvostná štukatúra. V rohoch schodiska dosiaľ stoja štyri veľké pieskovcové sochy, zobrazujúce štyri ročné obdobia, dielo Rafaela Donnera z mladosti. Palác má vlastnú kaplnku, v ktorej bola v roku 1808 pri príležitosti korunovácie Márie Ludoviky tri dni vystavená svätá koruna.
Honosné plesy
Dvorany paláca, jeho nádvorie a záhrada zažili skvelé časy, najmä v období Márie Terézie, keď v ňom vládol magnát Grassalkovich, veľký milovník nádhery. Konali sa tu skvostné plesy a schádzala sa tu vysoká šľachta. Na plesoch hrával Joseph Haydn spolu s orchestrom kniežaťa Esterházyho, u ktorého bol dvorným kapelníkom.
Medzi najskvelejšie plesy patril ten, čo knieža Anton Grassalkovich usporiadal na počesť sasko-tešínskeho vojvodu Alberta a jeho manželky Kristíny, dcéry Márie Terézie.
Vydarená výstava
Pri príležitosti putovného zhromaždenia uhorských lekárov a prírodovedcov konala sa v sálach paláca 27. augusta 1865 vernisáž priemyselnej, umeleckej a starožitníckej výstavy.
Predstavili tu jednotlivé diela Correggia, Kupelwiesera, Pilotyho, Franza Xavera Messerschmidta, ktoré sa nachádzali v Prešporku, aj množstvo starožitností, práce domáceho priemyslu a staré tlače.
Medzi vystavenými obrazmi vzbudil veľkú pozornosť obrovský obraz Pilotyho Nero na zrúcaninách Ríma, majetok grófa Jána Pálffyho staršieho (dnes je v galérii budapeštianskeho Národného múzea).
(Nabudúce Vysoká ulica.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo mesto (Vydal Albert Marenčin PT v preklade Magdy Takáčovej). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli.
