Stať sa môže všetko a spravidla sa to aj stane

Deformovaná realita, rozpor medzi tým, čo sa na scéne deje a ako sa chovajú postavy a snová atmosféra nočnej mory, kde sa môže stať všetko a spravidla sa aj stane. To sú prvky absurdnosti, typické pre tvorbu tohto kontroverzného poľského umelca a filozofa. Inscenácia jeho hry Blázon a mníška tento mesiac pribudla do repertoáru štúdia VŠMU ako absolventské predstavenie študentov 4. a 5. ročníka.

Dráma sa odohráva v psychiatrickom ústave, javisko sa teda mení na pochmúrnu celu, ohraničenú šiestimi hranami kocky. Diváci však v Redute nesedia v hľadisku, v bezpečnom odstupe, ale priamo v zákulisí scény. S hercami si tak dýchajú z tváre do tváre. Napriek zjavnej blízkosti sa však medzi publikom a tvorcami otvára nekonečná priekopa: pacient číslo 20 (Štefan Martinovič) liečiaci sa z demencie praecox (schizofrénie) zvádza temný orwellovský boj so šialeným personálom liečebne.

Psychotické záchvaty Dr. Burdygela (Stano Staško) kontrujú akademickej roztržitosti Dr. Grüna (Csaba Mokány), sterilné ihly, plastové nožíky a zvieracia kazajka sa stávajú zbraňami. Nie však len v rukách doktorov. Divoké výstupy chorého básnika sa končia vraždou, sestra Anna (Judit Lax), mladá mníška, ktorá sa má oňho starať, podlieha jeho démonickému čaru v búrlivej sexuálnej extáze. Svetlý moment, náznak racionálneho uvažovania ktorejkoľvek z postáv je ďaleko za horizontom, kam divák nemôže a nemá dovidieť.

Titul Blázon a mníška alebo Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie sa na doskách experimentálneho divadla VŠMU neocitá prvýkrát. V pravidelných cykloch si tu svoje miesto nachádza približne každých päť rokov od roku 1996. "Možno táto doba spôsobuje, že sa Witkacy u nás tak často hráva," tvrdí režisér Daniel Púll. Ročník, ktorý však režisérsky vedie, sa už stihol predstaviť aj v ďalšej z hier poľských autorov absurdnej drámy - pred rokom mala na pôde školy premiéru Yvonna, princezná burgundská Witolda Gombrowitza.

Najbližšie si diváci inscenáciu VŠMU Blázon a mníška budú môcť pozrieť v pondelok 14. marca o18.00 v Malej sále Reduty.

Stanisław Ignacy Witkiewicz (Witkacy), poľský maliar, dramatik, spisovateľ, filozof a estetik, predstaviteľ európskej medzivojnovej avantgardy. Vo veku 54 rokov spáchal po obsadení Poľska Nemeckom a následne Sovietskym zväzom 18. septembra 1939 samovraždu.

Záujem o jeho absurdné katastrofické diela a excentrickú osobnosť zahalenú tajomstvami, začal stúpať až po druhej svetovej vojne. Dnes je Witkacy považovaný za otca absurdného divadla.