Zrcadla: čekali jsme hodinu / došly nám už cigára / u divadla na rohu / leštili jsme zrcadla / leštili jak zběsilí / aby sme to viděli / jak stojíme na rohu / u divadla v neděli / blesky máme ve vočích / noční světla v ruce / všechno se nám roztočí / ráno vyjde slunce / ty vostatní co šli vokolo / nakažený mánií / leštěj doma zrcadlo / color program na t.v.
Text a spev Tony Ducháček
Vo štvrtok bola na koncerte Tonyho Ducháčka a skupiny Garage z Česka v Charlies Pube po utorkovej násilnej tragickej udalosti primrznutá atmosféra a len asi tretina zvyčajného množstva návštevníkov. Koncert trval takmer dve hodiny, no až ku koncu sa aspoň niektorí hostia odviazali a roztancovali.
Garage pricestovala do Bratislavy po koncerte v Brezne a ako členovia kapely priznali, poriadne nespali už tri dni. Štart koncertu sa ktovieako nevydaril pre ozvučenie, ktoré až do konca vôbec nebolo slávne. Miernym zapchatím zvukovodov sa však sound dal trošku zlepšiť a pocit, že gitara Joea Karafiáta je – celkom nezaslúžene – cirkulárka, vo vašej hlave ustúpil. Ozvučenie zároveň takmer úplne znemožnilo rozumieť postmodernistickým textom Tonyho Ducháčka, ktorými sa preslávil a podstatne obohatil imidž kapely. Škoda. Ale jednotlivcom tancujúcim priamo pri reprodebnách to očividne neprekážalo.
Skupina sa člensky a hudobne nevyvíjala ani rýchlo, ani jednoznačne. Pod názvom Garáž ju v roku 1979 založil basgitarista Ivo Pospíšil a v prvom desaťročí sa v nej vystriedalo niekoľko hudobníkov z českej nezávislej scény. Začiatkom ďalšieho desaťročia prišiel do skupiny bubeník Tonda Pěnička a spevák Tony Ducháček. Tony priniesol do repertoáru prevzaté piesne (Lou Reeda, Velvet Underground a Iggyho Popa), ale najmä svoje vlastné texty, o ktorých sa veľa hovorilo a ktoré sa stali základom repertoáru a vlastne i „tvárou“ Garáže.
Po prvých demonahrávkach prichádza v krátkom období hľadania v štýle funky a dychových sekciách do kapely gitarista Jan Macháček, po revolúcii vznikli prvé oficiálne nahrávky a v roku 1991 prichádza Joe Karafiát, uznávaný sólový gitarista, ktorý žil desať rokov v Amerike. V roku 1992 sa Garáž predstavila v kluboch New Yorku, Švajčiarska a Nemecka, na festivaloch v Belgicku a vo Francúzsku. V roku 1994 s piesňou Berlin uspeli v hitparáde Radia France International, vďaka čomu ich pozvali na prehliadku do Cannes. V tom istom roku sa rozchádzajú so zakladateľom a manažérom Ivom Pospíšilom, prichádza gitarista David Fikrle a saxofonista Jarda Jeřábek.
Týmto sa výpočet zmien a dotvárania výrazu kapely definitívne (ak toto slovo v umení vôbec možno použiť) končí. Hudbu, ktorú dnes skladajú gitaristi Jan Macháček a Joe Karafiát, ťažko jednoznačne zaradiť. Načo aj? Kapela od rozháraného debutu No Parking dospela do určitej hutnej ucelenosti štýlu, ktorý vyplýva skôr z jednotiaceho aranžmánu ako z nejakej „prúdovosti“. Rock, metal i nejasná funky melodika vytvárajú jeden jediný potešujúci a silne jednoduchý „garážový“ výraz.
Garáž vydala viacero CD, v roku 1994 štvorcédečkový výber To byla Garáž a posledným je album Nepohádka. Faktom zostáva, že po dvadsiatich rokoch sa jej ustálení členovia dočkali zlatého veku a stali sa magnetom českých i slovenských pódií.
FOTO – AUTORKA
Autor: MILADA ČECHOVÁmilada.cechova@gpp.sk
