ILUSTRAČNÉ FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Situácia nie je o nič lepšia ani v hlavnom meste. Aj v Bratislave ročný počet živonarodených detí za posledných dvadsať rokov poklesol takmer o polovicu a stále klesá. Kým v roku 1980 sa v Bratislave narodilo 7053 živých detí, v roku 1990 toto číslo kleslo na 5345. V roku 2000 sa narodilo už len 3400 detí. Situáciu prirodzene zhoršujú umelé prerušenia tehotenstva, hoci z dlhodobého hľadiska je vývoj priaznivý – potratov ubúda.
Za uplynulých dvadsať rokov sa v Bratislave narodilo 106 608 detí. Takmer za ten istý čas (v štatistike chýba údaj za rok 1984) sa uskutočnilo 80 956 umelých prerušení tehotenstva.
Aj bez údaja z jedného roka počet potratov predstavuje pomerne alarmujúce číslo – takmer 76 percent z počtu živonarodených detí.
Pochod za nenarodených
Pri príležitosti dňa Neviniatok (zavraždených v Betleheme na príkaz kráľa Herodesa), zorganizovali členovia združenia Život ako dar pri Kostole sv. Ladislava na Špitálskej ulici včera pochod ku gynekologicko-pôrodníckej klinike na Zochovej ulici. Ako povedal šéfredaktor Duchovného pastiera a člen bioetickej subkomisie pri Konferencii biskupov Slovenska Daniel Dian, cieľom nie je vyvolávať emócie. „Modlitbové stretnutie spoločenstva má zobudiť ľudí, aby si uvedomili, že od okamihu počatia je tu nový človek a treba mu dať priestor na život. Súčasťou je aj modlitba za tých, ktorí sú zodpovední za zákony, to znamená za vládu, za parlament, aby neboli ‘novodobí herodesovia‘,“ povedal.
Najviac v roku 1988
Najviac zákrokov v absolútnych číslach sa uskutočnilo v roku 1988 – bolo ich 6511. Na svet však v tom istom roku prišlo len 5545 detí, čo predstavuje necelých 46 percent zo všetkých detí, ktoré sa mohli narodiť. Z celkového počtu ukončených tehotenstiev predstavovali potraty v tomto roku až 56 percent. (Nesúlad pri sčítaní percent je len zdanlivý, rozdiel predstavuje mŕtvo narodené deti.)
Od tohto roku však počet potratov začal klesať. O desať rokov neskôr, v roku 1998, bolo tehotenstvo umelo prerušené už len v 2289 prípadoch. V tomto roku sa zároveň narodilo 3275 detí, to bolo o 986 viac v prospech narodených.
Najmenej v roku 1997
Najmenej umelých potratov v absolútnych číslach za uplynulých dvadsať rokov sa v Bratislave uskutočnilo v roku 1997.
Narodilo sa vtedy 3468 detí a v dôsledku umelého prerušenia tehotenstva sa 1784 detí nenarodilo. Aj tak to však predstavuje viac ako 51 percent. V roku 2000 sa mohlo narodiť 5217 detí, ale narodilo sa len 3400.
Z celkového počtu ukončených tehotenstiev (5445) v roku 2000 sa ukončilo potratom 37 precent, lekári zakročili v 1817 prípadoch .
Najviac potratov v Devíne
Najviac potratov v rámci Bratislavy v prepočte na 100 žien v plodnom veku pripadá na mestské časti Devín – 2,27, Čunovo – 2,19 a Nové Mesto 2,10. Najmenej umelých prerušení tehotenstva v prepočte na 100 žien vo fertilnom veku sa uskutočnilo v mestských častiach Záhorská Bystrica – 0,86, Lamač – 0,84 a Podunajské Biskupice – 0,91.
Podľa štatistík je z dlhodobého hľadiska časový vývoj umelých prerušení tehotenstva od roku 1991 v Bratislave priaznivý. Na 100 žien vo fertilnom veku pripadá 1,29 až 1,45 potratov. Nižšie číslo je z okresu Bratislava IV (Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Karlova Ves, Lamač, Záhorská Bystrica). Vyššie má tretí bratislavský okres (Nové Mesto, Rača, Vajnory).
Hoci z uvedených údajov nemožno robiť absolútne závery, zdá sa, že Bratislavčania pristupujú k rodičovstvu stále zodpovednejšie.
Životný štýl a antikoncepcia
V tejto súvislosti sú zaujímavé aj údaje o používaní antikoncepcie. V roku 2000 používalo antikoncepciu 33 percent žien v plodnom veku. Za obdobie od roku 1996 najvýraznejšie stúpol počet žien, ktoré používajú hormonálnu antikoncepciu.
Kým v roku 1996 z celkového počtu 35 251 Bratislavčaniek používajúcich antikoncepciu, viac ako 52 percent dalo prednosť hormonálnej, v roku 2000 to z počtu 42 851 žien bolo už takmer 83,5 percenta.
Naopak – prudko klesol počet žien, ktoré sa rozhodli pre vnútromaternicovú antikoncepciu. Oproti 16 163 ženám z roku 1996 ju v roku 2000 uprednostnilo už len 5812 žien, čo predstavuje necelých 14 percent oproti takmer 46 percentám z roku 1996.
Inú antikoncepciu používajú len 3 percentá
Výrazne stúpol aj počet tých, ktoré začali používať inú ako hormonálnu alebo vnútromaternicovú antikoncepciu. V roku 1996 sa pre ňu rozhodlo len 689 žien, v roku 1997 toto číslo dokonca ešte kleslo na 583. Ale v uplynulom roku sa počet oproti roku 1996 takmer zdvojnásobil – na 1281. Aj pri tomto pozoruhodnom náraste to predstavuje len necelé 3 percentá.
JANA MARTINKOVÁ
