SME
Utorok, 27. september, 2022 | Meniny má Cyprián

Karol D. Horváth: Buď pozdravená, Nemezis

Dnes 1

Ilustrácia Monika Mikyšková

Karol D. Horváth (15. 2. 1961, Bratislava) dramatik a prozaik. Po štúdiách na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove pracoval ako pastier oviec, pomocný stavebný robotník, učiteľ ZŠ a ZUŠ, tajomník MNV, šéfredaktor súkromného rádia, produkčný bábkového divadla, redaktor Slovenského rozhlasu v Bratislave, copywriter reklamnej agentúry, stály aj hosťujúci dramaturg viacerých divadiel. Momentálne pracuje ako redaktor. Je autorom viacerých divadelných hier a dramatizácií. Vlani zvíťazil s poviedkou Absolútny sluch v literárnej súťaži Poviedka 2004 (získal 2. miesto, prvé nebolo udelené) a pripravuje na vydanie svoju debutovú zbierku poviedok. Krátke prózy publikoval v denníkoch SME, Pravda, v časopise Vlna a internetovom magazíne Amnezia.sk.

Dnes 1

Jozef Briš je žiakom stavebného učilišťa v okresnom meste. Na jeho výzore aj intelekte sa podpísala dedinská eugenika založená na krížení agresívnych opilcov s umastenými lakomými predavačkami v obchode so zmiešaným tovarom.

Jozef Briš má problém. Jeho problém sa volá Silvia, je študentkou maturitnej triedy a nedávno sa prisťahovala z dolniakov. Dolniaky sú mýtickým územím obklopujúcim hlavné mesto, kde po skončení učňovky a vojenskej služby pôjdu Jozef a jeho kamaráti stavať krivé múry a kde sú ulice plné kuriev, ktoré za päťsto korún vyfajčia vtáka a za tisíc súložia takým spôsobom, že to do smrti bude stačiť na všetky chlapské reči v krčme.

Silvia je natoľko pekná, že sa Jozef doteraz neodvážil onanovať s jej predstavou. Onanoval už s kdekým. Vystriedal všetky predavačky, sekretárku starostu obce, osemenil každý štvorcový centimeter v pornočasopise staršieho brata, ba dokonca raz, opitý po piatich pivách a dvoch borovičkách, onanoval aj so sesternicou Milenou, novickou rádu sestier Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Silvia je iná. Inakšia ako čokoľvek z Jozefovho života. Má vždy dobrú náladu a nikoho si nepustí k sebe bližšie ako na meter. Prsia má prinajmenej trojky. Každý z Jozefových kamarátov sa už stihol pochváliť, že ju prekotil. Znalecky privierali oči a Jozef si veľmi želal, aby to bola pravda. V tom prípade by mal možno šancu aj on. Ale Silvia bola natoľko iná, že Jozef im po prvý raz neveril.

Predvčerom

Predvčerom sa dozvedel, že Silvia je vegetariánka. To slovo poznal a zdalo sa mu tajomné. Pootvorilo mu dvere do nového sveta. Sveta, v ktorom muži s vlasmi lesklými od značkového gélu a v adidaskách, ktoré nikdy nevideli ani Vietnamcov tieň, ležia na chrbte a ceria na svet bezchybné biele zuby, pretože ich osúložievajú Silviine sesternice. Nad hlavami sa mužom v divokom rytme hojdajú trojky prsia.

Predvčerom Jozef povedal kuchárke v jedálni učňovského strediska:

"Mäso nechcem. Ja som vegetarián."

Od toľkej odvahy očervenel. Na tvári sa mu pozažínali jasné neóny vriedkov a s kontrastnou korunou ulízaných slamovožltých vlasov na chvíľu vyzeral ako jarmočná atrakcia. Cestou na autobus si kúpil namiesto cigariet dve kilá jabĺk. Než prišiel domov, všetky zjedol. Jablká ho nadúvali a prdel z nich tak často a dlho, až mu šofér na konečnej zakričal na celý autobus, že utvoril rekord linky. Všetci sa smiali a Jozef mal pocit, že Silviine prsia sa priblížili najmenej o kilometer.

Včera

Včera zjedol na raňajky klobásu. Matka aj staršia sestra mu tvrdili, že klobása nie je mäso, ale aj tak v ňom zostali drobné pochybnosti. Keď odchádzal z domu, hľadeli za ním oblokom. Zdalo sa im, že z ich rodiny to Jozef dotiahne najďalej. Počas veľkej prestávky chcel vyhľadať Silviu a len tak mimochodom sa jej spýtať:

"Počuj, a čo vajíčka?" Večer totiž prelistoval všetky staré Životy a dozvedel sa o vajíčkovo-mliečnej hraničnej čiare na vegetariánskom kontinente. Táto téma sa mu zdala byť dostatočne vhodná a odborná na to, aby Silvii dokázal, že je niekto. V skutočnosti mu podvedomie tlačilo do popredia slovo vajíčka. Ale namiesto jej oslovenia dal radšej päsťou pod oko prvákovi, ktorý práve šiel okolo. Cestou domov sa oblúkom vyhol predajni ovocia. Večer začal študovať Plus 7 dní.

Dnes 2

Je piatok, noc. Jozef je ešte stále vegetarián. Žalúdok má plný mrkvy, kalerábu a piva.

"Pivo je rastlinný produkt," povedal matke a sestre pri odchode.

Vezie sa na bratovej motorke Simson do vedľajšej obce. Včera sa v časopisoch dočítal o darkeroch. Okamžite mu bolo jasné, že na jedného darkera sa nechytajú ani všetci vegetariáni sveta. Keď potom onanoval nad fotografiou moderátorky erotickej relácie z rubriky Celebrity, preletelo mu semeno ponad hlavu a zastavila ho iba zarámovaná fotografia brata v uniforme slobodníka slovenskej armády.

Jozef si so sebou okrem odhodlania byť skazený a tajomný vezie aj päť metrov oceľového drôtu, dve polkilogramové závažia a klbko motúza. Z článku totiž pochopil iba dve veci.

Po prvé - darkeri sú akční hrdinovia, bojovníci proti globalizmu. Slovo antiglobalizmus si pre istotu napísal na škatuľku ľahkých westiek. Darker, vegetarián, antiglobalizmus - tri kľúče od dverí do neba.

Po druhé - sú dva hlavné spôsoby, ako sa stať darkerom. Jozef si zapamätal len jeden. Je budúcim murárom, nie elektrikárom. Stačí na to oceľový drôt bez izolácie.

Je noc a pod mrakom. Tma Jozefovi vyhovuje. Je predsa darker. To slovo sa mu páči čoraz viacej. Byť darkerom je miliónkrát lepšie ako bitka na zábave. Je to ešte lepšie ako onanovať so ctihodnou sesterničkou.

Prechádza cez celú dedinu a zahýna na poľnú cestu. Pozná ju, raz tu bol so spolužiakmi variť guľáš. Opil sa medzi prvými a vracal do kotla. Odvtedy všetci vedia, že s Jozefom je sranda. Iba Silvia nie.

Motorka sa na jednotku namáhavo škriabe do kopca. Jozef nevidí na cestu. Zastavuje a opiera Simsona o skalu. Nad ním sa nejasne črtajú drôty vysokého napätia.

Jozef vyberá z batoha motúz a priväzuje ho na drôt. Postup je taký jednoduchý, až sa diví, že okolité kopce nie sú plné darkerov. Keď sa Jozef naserie, vypne prúd aj v okresnom meste. A v tme vstúpi do Silviinej izby a povie:

"To som ja. Jozef. Darker."

Na koniec motúza priväzuje závažie. Druhé závažie patrí na drôt.

Jozef poodstúpi od vedenia, napriahne sa a hodí závažie oproti oblohe. Závažie aj s motúzom preletí popod vedenie a dopadne na lúku. Pritiahne si ho nazad a je uveličený svojou prefíkanosťou. Má hlad. Usúdi, že keď je darker, už nemusí byť vegetarián. Spomína si na hrniec mäsovej polievky doma v kuchyni a usmeje sa.

Motúz preletí ponad vedenie na piaty pokus. Je najvyšší čas. Jozefa už bolí ruka. Teraz je uveličený a ťahá motúz, aby dostal drôt nad vedenie a vyskratoval ho. Drôt sa blíži k finále.

Teraz!

Jasný blesk beží po oceli, šmýka sa z nej a kľukato vbieha s praskaním do zeme. Jozefovi stoja vlasy aj vták. Zem sa pohýna. Puká. Smerom k Jozefovi sa rozbieha nežná brázda. Presne po takej brázde, ale Silviinej, Jozef túži. Z brázdy sa vynára ženská ruka umazaná od hliny. Blesk sa končí na jej vztýčenom prostredníku. Prostredník sa jemne pokrčí a desaťtisíce voltov skáču na Jozefov úd.

Jozef prežíva niečo, čo je neporovnateľne silnejšie ako súčet jeho doterajších skutočných aj vymyslených orgazmov. Škoda, že len bleskurýchle. Všetky jeho tekutiny prudko zovierajú. Jozef je plný mäsovej polievky. Cez zopár starých a niekoľko nových telesných otvorov nestíhajú unikať pary. Ozýva sa mľaskavý výbuch, na lúku dopadajú kusy vareného mäsa a prší teľacia polievka. V dedine zhasínajú všetky svetlá. Jozef je na stotinu sekundy darkerom.

Dnes 3

Starosta obce Milan Murín je vo svojej kancelárii. Píše anonymné udanie na riaditeľa základnej školy. Anonymy sú jeho aplikáciou politiky na obecnej úrovni. V tomto prípade však nejde o dedinskú diplomaciu. Ide o synovca, ktorý onedlho doštuduje pedagogiku a bude potrebovať miesto. Na písanie udaní starosta zásadne používa vyradený písací stroj, ktorý od revolúcie ukrýva v sklade na povale obecného úradu pod kopou nepotrebných hesiel. Na stroji chýba písmeno "t". Starosta píše:

"... drdká na žynenkach učidelku prirodopisu Fridrichovú v kabynede delesnej výchovy v čase vyučovaceho procesu..."

Starosta je prefíkaný. Vie, že žinenka sa píše s "i". Premýšľa. Teraz treba napísať niečo o žiakoch. Ak sa anonym týka detí, musí sa prešetriť. Vtom zhasína svetlo.

"Kurva!" povie starosta a opatrne vyzrie z obloka. Všade je tma. Po ulici kráča žena. Starostovi sa zazdá, že drží v jednej ruke meč a v druhej bič. Táto kombinácia je príliš absurdná aj na jeho horskú obec. Milan Murín zatvára oči a pošúcha si ich zovretou päsťou. Keď ich znova otvorí, žena na ulici nie je.

Starosta vychádza z kancelárie a popamäti smeruje do kuchynky. V linke sú zápalky a na stene visí vždy pripravená petrolejka. Nič sa nedá robiť, udanie musí dopísať. Zajtra pôjde do okresného mesta na nákupy a tam, ako obvykle, vhodí list do schránky.

Zápalky nachádza bez problémov, ale petrolejka na svojom mieste nie je. Starosta si spomenie, že ju minulý týždeň zavesili nad schody vo vestibule. Bol to jeho nápad. Zastavil sa u nich cestou z poľovačky pripitý prednosta vyššieho územného celku a svetlo petrolejky malo zakryť opadávajúcu maľovku.

"Máš to tu príjemne rustikálne, Milan," povedal prednosta.

Starosta sa teperí z kuchynky. V rukách má ťažkú bukovú stoličku s cifrovaným operadlom. Stolička je pamätníkom i súčasťou komplikovaného a úspešného rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve maskovanom ako stavba kultúrneho domu. Kladie ju na miesto, kde tuší lampu. Lezie na stoličku a šmátra nad sebou rukami. Nič nenájde, tak zväčšuje rádius hľadania. Takmer stratí rovnováhu, ale na poslednú chvíľu sa mu darí vyložiť pravú nohu na zábradlie oddeľujúce túto časť poschodia od vestibulu. Vzoprie sa na nohe a máva nad hlavou rukami v nádeji, že zavadí o lampu. Oči si navykli na tmu a starosta nejasne rozoznáva obrysy predmetov okolo seba. Zdá sa mu, že sa pred neho postavilo niečo tmavé. Do nosa sa mu dostáva vôňa vypracovanej kože. Hrude sa dotýka niečo ostré a tvrdé. Milan Murín si pomyslí, že musí prestať s pitím, pretože má bláznivý pocit, že je to meč. Ostrý predmet preniká cez pletenú zelenú vestu, cez žltú polyamidovú košeľu aj cez päť centimetrov starostlivo pestovaného tuku. Milan Murín v panike ustupuje, stráca rovnováhu a padá dole do vestibulu.

Roky sa chválil, že jeho obecný úrad má najvyšší vestibul v kraji. Naozaj. V žiadnom inom obecnom vestibule by nemohol preletieť takmer päť metrov vzduchom a nabrať dostatok kinetickej energie na to, aby sa od chrbta nastokol na žrď obecnej zástavy. Nikde inde by mu zástava neprešla hrudníkom, nikde inde by potom nezostal ležať pod rozvinutou obecnou zástavou napichnutý ako jednohubka, vytŕčajúc do povaly svoju čerstvo narezanú šunku a jasnozelený šalátový list pletenej vesty. Rozširuje sa okolo neho červený kruh ako pečatný vosk.

Zajtra

A tak ďalej.

Pozajtra 1

Svet zaplaví pandémia nevysvetliteľných náhod. Séria úmrtí na všetkých miestach aj postoch spôsobí kolaps dopravy, energetiky, informatiky, numizmatiky, sfragistiky, diplomatiky, elektroniky a vôbec každej iky.

Pozajtra 2

Konečne všetci dostanú, čo chceli. Niekto rozryje Dürerov hrob a do dier v lebke, kde boli dakedy oči, vrazí meč a bič. Niekomu sa zjavne nepáči spôsob, ako svetu predstavil Nemezis.

Cyklus Poviedka na piatok pripravuje © Literárna a kultúrna agentúra LCA.

Archív predchádzajúcich poviedok nájdete na http://knihy.sme.sk/poviedka

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zákazníci OMV môžu vrátiť prírode kúsok lesa
  2. Jazdíte na pneumatikách Continental?
  3. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou
  4. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  5. Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie
  6. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  7. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
  8. Sledujte príjem živín u starých rodičov
  1. Jazdíte na pneumatikách Continental?
  2. Rebríček úsporných ojazdených vozidiel
  3. 4-dňový pracovný režim spoločnosti NN Slovensko získal ocenenie
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  5. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou
  6. J&T BANKA upriamuje pozornosť na ochranu morských ekosystémov
  7. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  8. Spolu tvoríme inkluzívne susedstvá
  1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 12 715
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 10 944
  3. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 3 860
  4. Najradšej by ste pri čítaní správ odleteli preč? 3 520
  5. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike 3 464
  6. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 192
  7. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 2 508
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 244
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  2. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  3. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  4. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  5. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 382
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 817
  3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 5 690
  4. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 471
  5. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 3 891
  6. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 365
  7. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 3 121
  8. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, part II. 2 764
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu