|
FOTO - WWW.MARACAS.SZM.SK |
(na snímke), ktorý prežil na "Ostrove slobody" pätnásť rokov.
"Pätnásťročný dospievajúci človek už má predsa nejaký názor a začína si vytvárať obraz o svete. Pri jednej zo slovenských návštev som sa rozhodol, že tu chcem žiť. Rodičia sa vrátili na Kubu a ja som zostal u babky."
Filip sa najskôr musel naučiť po slovensky. Prvý rok na strednej škole strávil v nultom ročníku. Po vydretej maturite na gymnáziu, ktoré mu stále komplikovala rečová bariéra, si podal prihlášku na kombináciu psychológie a španielčiny na Pedagogickej fakulte UK. Odbor síce vyštudoval, ale v súčasnosti pracuje vo sfére bankovníctva.
Politická situácia na Kube je niekoľko desaťročí napätá. "Ja som bol dieťa a dianie okolo mňa som nevnímal negatívne, skôr mi vôbec neprekážalo. My sme jednoducho nemali žiadne informácie o zvyšku sveta. Kuba je izolovaný ostrov a všetky správy, ktoré sa k miestnym dostanú cez médiá, sú filtrované. Moje detstvo bol baseball, pláže, surfovanie, večierky a spoločenský život."
"Zvykol som si na Slovensko a veľmi sa mi tu páči. Na Kubu by som sa už nevrátil. V súčasnosti mám určitý životný štandard. Tam by som si nemohol kúpiť dom či auto. Doteraz u nich funguje prídelový systém.
Na druhej strane je tam krásna príroda, ľudia žijú inak. Aj napriek značnej chudobe sú v podstate šťastní. Majú hudbu, pláž, more. Sú veľmi príjemní, pohostinní, usilovní, hrdí a podľa mňa sú fantastickí," hovorí Filip.
"Otec sa venoval zbieraniu nových druhov, chodil ich hľadať na nedostupné miesta a mňa brával so sebou. V detstve som mu dokonca pomáhal s preparovaním nových druhov. Boli to motýle a krásne farebné chrobáčiky. Hrával som sa aj so švábmi a bol som na ne zvyknutý."
"Kubánci si potrpia na školstvo a zdravotníctvo, do týchto oblastí sa tam investovalo vo veľkom. Škola je povinná, dodnes rád spomínam na školské uniformy. Na Slovensko som prišiel po revolúcii a nevidel som veľký rozdiel. Aj na Kube sme chodili na prvého mája radostne mávať v sprievodoch. Taktiež sme manifestovali pred americkou ambasádou. Museli sme povinne nastúpiť a hromadne hádzať kamene do mora pri americkej ambasáde. "Bojovali" sme proti Amerike, ale vôbec sme to nebrali vážne, patrilo to k miestnemu koloritu. Všetci sa tešili, že odpadlo vyučovanie," spomína Filip.
A Kubánky? "Sú šikovné, ale naspäť som sa vrátil aj kvôli tomu, že som ešte nevidel krajšie ženy, ako tie naše," smeje sa Filip "Zkuby" Puchert.
MARÍNA DOBOŠOVÁ
