SME
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Ján Zachar: Hromadnú dopravu treba odpolitizovať

O zmenách, ktoré sa udiali v bratislavskom dopravnom podniku v posledných rokoch a o budúcnosti hromadnej dopravy sme hovorili s generálnym riaditeľom Dopravného podniku Bratislava JÁNOM ZACHAROM.

O dopravnom podniku sa hovorí ako o čiernej diere. Čo vy na to?

"Keď som pred ôsmimi rokmi nastupoval ako riaditeľ, môj pohľad bol podobný. Podnik bol zanedbaný, s otrasnými službami, autobusmi, kde sme sa tlačili ako také hoviadka. Bol to podnik, do ktorého sa len vlievajú peniaze a neprináša efekt. Bola tu prezamestnanosť, rozkrádala sa nafta. Dnes však môžem vyhlásiť, že dopravný podnik nie je čiernou dierou."

Čo sa zmenilo oproti minulosti?

"Tarifný systém, ktorý sa nám podarilo zaviesť v roku 2000, je spravodlivejší. Cena cestovného sa odvíja aj od toho, ako dlho sa cestuje. Dnes už z tržieb čiastočne kryjeme aj opravy od dodávateľov, ktoré tvoria takmer 15 až 20 percent obnovy vozového parku. Malú časť príjmov tvoria naše podnikateľské aktivity. Je to ročne asi 20 miliónov korún. Za posledné tri roky nám pomohli preklenovacie úvery od bánk. Vďaka nim dnes už neplatíme dodávateľom penále z omeškania. V minulosti to boli sumy 8 až 10 miliónov."

Skryť Vypnúť reklamu

Urobili ste niečo pre komfort cestujúcich?

"Zaviedli sme nové informačné systémy - svetelné tabule. Máme trolejbusy, kde testujeme vyhlasovanie zastávok. Komfort vo vozidlách - to znamená čistotu a čalúnené sedadlá - sa nám nie vždy darí zabezpečiť. Je to aj vinou vandalov. Dôležitý bude nákup nízkopodlažných vozidiel s plošinami pre nástup hendikepovaných. Sú o 20 až 30 percent drahšie ako obyčajné. Bude si to vyžadovať aj zmenu technológie v dielňach. Výhodou je, že sa zrýchli doprava. Čas, ktorý vozidlo stojí na zastávke, je kratší, dá sa aj ušetriť na počte vozidiel."

A čo prepchaté autobusy v špičke?

"Počet cestujúcich na meter štvorcový je dôležitý ukazovateľ. Je to až neuveriteľné, ale my v Bratislave máme v rannej špičke až osem ľudí na meter štvorcový. Na to, aby sme vedeli zabezpečiť štandard bežný v Európe, čiže 4-5 osôb na meter štvorcový, by sme potrebovali v rannej špičke podstatne viac vozidiel. Tie zatiaľ nemáme, a preto je ten štandard taký, aký je."

Skryť Vypnúť reklamu

Cestujúci si logicky pomyslí, prečo nechodia spoje častejšie.

"Jednoducho nie sú, to je jedna vec, ale každý vozidlový kilometer znamená zvýšené náklady, čiže bude treba zvýšiť dotácie. Podľa audítora by pomohla aj zmena linkovania. Mesto by sa dalo obslúžiť efektívnejšie, s menším počtom vozidiel a vozokilometrov. A to je tá druhá cesta, ktorá nie je pre cestujúcich veľmi príjemná."

Rušenie liniek a zastávok?

"Linky, ktoré sú zbytočne dlhé, by sa skracovali. A súbehy liniek by sa rušili. Takisto zastávky, ak sú v dostupnosti okolo desať minút, čo je bežné vo svete. Toto sú boľavé zásahy, lebo ak si ľudia zvyknú na zastávku, na určitý spoj a jeho hustotu, a potom im ponúkneme čosi, čo bude horšie, nebudú iste nadšení. V iných mestách na Slovensku sa však doprava tak zredukovala, že ľudia sú odkázaní chodiť peši. Bratislava ako hlavné mesto má mať určitý štandard, ale ak sa pozrieme na vec bez emócií, tak je to skutočne predimenzované."

Skryť Vypnúť reklamu

Viete už, ktorých liniek sa to dotkne?

"Máme už vytypované linky, ale na to je potrebná politická vôľa. Linkovanie nie je záležitosť dopravného podniku, ale objednávateľa, teda hlavného mesta. My sme dopravca a urobíme to, čo si u nás objednajú."

A čo zvyšovanie cestovného?

"Dopravnému podniku by najviac pomohlo, keby sa odpolitizoval. Keby sa hromadná doprava začala vnímať ako akákoľvek iná činnosť v tomto štáte. Nechápem, prečo nie sú plné noviny napríklad toho, že zdražie plyn. Prečo sa ľudia nepozastavujú nad tým, že keď nezaplatia v obchode za tovar, tak im ho nevydajú? Toto sú všetko rezíduá minulosti, keď bola doprava lacná, ľudia si na to zvykli. Cestovné sa má upravovať citlivo, ale pravidelne. Nemá zmysel zvýšenie o dve-tri percentá, lebo vstupné náklady, ktoré s tým súvisia, napríklad zmena cestovných lístkov, automaty, ho prevýšia."

Budete meniť aj systém zliav?

"Štát prestal diktovať zľavy a sociálnu politiku v tejto oblasti, a odvtedy je to v každom meste inak. Bratislava je ešte jedno z mála miest, kde platia pôvodné zľavy. Ostatní dopravcovia v tomto regióne majú úplne iné nastavenie a po zavedení integrovanej dopravy to bude treba zosúladiť. Chceli by sme, aby tu potom fungovalo cestovanie na jeden doklad, lístok či čipovú kartu. Bude to dlhodobý proces, mohol by byť spustený najskôr za dva roky."

V podniku prebehol rozsiahly audit. Aký bol výsledok?

"Nezávislý pohľad vznikol v renomovaných spoločnostiach, ktoré robili audit aj pre iné dopravné podniky - Ostravu či Prahu, kde dlhodobý audit stále prebieha. Za výsledky sme sa nemuseli hanbiť, ale boli aj alarmujúce v tom, že úspornými opatreniami vykrývame nedostatok kapitálových zdrojov."

Ako sa to dá riešiť?

"Vítam fakt, že zodpovednosť za financovanie dopravy je len na meste. Ak sa do budúcnosti dobre nastavia dane, budeme mať možnosť financovať projekty, akým je obnova vozového parku. V minulosti sa nevedelo, koľko od štátu dostaneme na budúci rok a vždy to bola lotéria. Decentralizácia nám môže z dlhodobého hľadiska uspokojiť to najdôležitejšie, a to sú financie, a umožní napríklad nákup električiek z dlhodobých úverových zdrojov, ktoré bude treba splácať."

Veríte, že raz budú spokojní aj cestujúci?

"Áno. Dopravný podnik bude potrebovať asi 7 miliárd korún na to, aby sa dostal do stavu, ktorý bude prijateľný pre cestujúceho. Ľudia omnoho ľahšie prijmú zvýšenie cestovného, ak im za to poskytneme novú kvalitu."

A mestská doprava všeobecne?

"S nárastom automobilizmu zápasili všetky veľkomestá a vyriešil to až segregovaný systém, metro alebo iný koľajový, ktorý je chránený. Dobrým príkladom sú Atény. Tu bolo dokonca obdobie, keď mohli jazdiť jeden deň párne a druhý nepárne čísla áut. Vďaka dotáciám od Európskej únie, ktorá zaplatila 75 percent nákladov za nosný systém, má dnes táto päťmiliónová metropola dopravu vyriešenú. Napriek tomu, že Bratislava je 10-násobne menšia, by si nosný systém zaslúžila."

LINDA VASIĽOVÁ

História: prvé boli električky

V tomto roku si Bratislava pripomína 110. výročie vzniku hromadnej dopravy. V roku 1895 tu začali premávať električky - od hlavnej stanice cez Námestie SNP k dnešnému PKO. Neskôr sa spojazdnili tri odbočky s konečnými na Filiálnej stanici, Novomestskej stanici (dnešné Mlynské nivy) a na Radlinského ulici. Ako sa píše v knihe 100 rokov mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, pred druhou svetovou vojnou vznikla trolejbusová doprava, ktorej trať viedla na Patrónku a Železnú studničku. Bratislava je jedno z prvých miest v Európe s regionálnou dopravou - spojenie s Viedňou zabezpečoval Pressburgerbahn. Doprava sa intenzívne rozvíjala po skončení druhej svetovej vojny. Prispelo k tomu aj pričlenenie Vajnôr, Rače, Prievozu, Lamača a Dúbravky s Bratislavou v roku 1946. Postupne začali prevládať autobusy. V roku 1960 bolo v prevádzke 13 autobusových, osem trolejbusových a sedem električkových liniek. Dnes je to 65 autobusových, 13 električkových a 10 trolejbusových liniek. Od roku 1995 sa nočná doprava robí hviezdicovitým spôsobom z hlavnej stanice, dnes 18 autobusovými linkami. (lin)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  4. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Magazín SME Ženy už v predaji
  2. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  5. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  6. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 35 832
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 24 100
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 310
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 260
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 16 661
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 13 587
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 306
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 332
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 303
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 10 757
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu