Branislav Novák tesne po štarte. Napokon skončil na sedemkilometrovej trati na trinástom mieste.
po mestských komunikáciách, ale neboli špeciálne vyznačené, a tak museli pretekári zapojiť i svoj orientačný zmysel a schopnosť čítať mapu, ktorú dostali pri štarte.
Kamil Procházka z nadácie Horský park, ktorá beh organizovala: „Minulý rok sa na behu napriek poľadovici zúčastnilo 25 bežcov. Tohtoročná zvýšená účasť nás milo prekvapila. Na trať sa vydalo 38 pretekárov. Tento beh je pokus o zavedenie novej tradície. Jeho hlavnou myšlienkou je upozorniť Bratislavčanov že v hlavnom meste ešte stále existujú nádherné miesta, z ktorých je pekný výhľad na mesto. Bohužiaľ, nekoordinovanou činnosťou bohatých investorov zanikajú krásne prírodné miesta jedno za druhým. Našou snahou je upozorniť kompetentných, aby prírodné bohatstvo začali skôr chrániť ako ho likvidovať.“
Svätošefanský beh je zároveň výzvou pre všetkých, ktorí majú radi pohyb, aby si aj počas sviatkov, ktoré sú spojené s nadmernou konzumáciou jedla, zašportovali a urobili tak niečo pre svoje zdravie. Vzhľadom na drsné zimné podmienky, ktoré po oba ročníky vládli, ide, samozrejme, aj o recesiu a dobrú zábavu. Práve preto sa neudeľovali ceny podľa dosiahnutých časov, ale vyžrebovali sa traja šťastlivci zo všetkých účastníkov.
Juraj Opršal sa aktívne venuje orientačnému behu v Školskom športovom klube pri Gymnáziu J. Papánka na Vazovovej ulici: „Beh beriem ako dobrú súčasť zimnej prípravy. Som letný orientačný bežec, ale venujem sa aj orientačnej cyklistike. Takéto behy sú dobré na naberanie kondičky.“
Vladimír Cích neprišiel len behať: „V poslednom čase som pribral, a tak chcem zhodiť prebytočné kilogramy. Štartoval som prvýkrát, chcel som vysúšať, aké to tu bude. Trať bola pekná, bežal som tú najdlhšiu. Občas som musel zastať, lebo som nevedel, kde som. Tu som zúročil svoje skúsenosti z orientačného behu, ktorému som sa v minulosti venoval.“
Svätoštefanský beh v okolí Horského parku si nenechal ujsť ani slovenský reprezentant v orientačnom behu Maroš Bukovác: „Beh bol dobrou prípravou i zábavou. Pohyb ani v takýchto zimných podmienkach mi nie je cudzí. Bežal som najdlhšiu, sedemkilometrovú trať a miestami som sa veru musel poriadne začítať do mapy, aby som nezišiel z trate.“
Ako povedal Kamil Procházka, Horský park nebude slúžiť verejnosti iba na Štefana: „Už dávno nemali Bratislavčania možnosť zažiť takú krásnu a bielu zimu. V Horskom parku sa dá jazdiť na bežkách, sánkovať sa alebo si zakorčuľovať v záhrade horárne. Vďaka sérii mrazivých dní sa nám tu podarilo aj tento rok urobiť verejné prírodné klzisko. V nádhernom prírodnom prostredí, na čerstvom vzduchu sa môžu deti, ale aj starší, potešiť z korčuľovania od 9.00 do 20.00 h. Po západe slnka svieti na klzisku umelé osvetlenie. Vstup je bezplatný.“
Keďže sú pravé zimné dni v Bratislave také vzácne, klzisko je otvorené aj vtedy, keď je horáreň zatvorená, teda v pondelok a utorok. Platí to aj cez sviatky. Počas ostatných dní dobre padne po dobrom zimnom športovaní v prírode teplý kozub, horúci čaj, káva, varená čokoláda alebo varené víno v čajovni horárne.
PROKOP SLOVÁČEK
