kostole na Slovensku. V bratislavskom Dóme sv. Martina čítali tieto slová z Evanjelia podľa Jána azda o niečo neskôr ako inde. Polnočná omša sa začala desať minút po 24. hodine.
Biele vydychované obláčiky v mrazivom vzduchu Dómu plávali rýchlejšie ako slová kázne. Kázeň bola vrúcna, napriek tomu viacerí predčasne odišli. Takmer pri každom vstávaní sa z lavíc nenápadne vytratilo zopár ľudí, a ne- boli to len rodičia s deťmi. Možno to bol dôsledok nedostatočného ozvučenia alebo mrazivého počasia, ktoré preniklo aj za múry Dómu. Kostoly v okrajových štvrtiach Bratislavy sú však cez polnočnú omšu zvyčajne plné na prasknutie.
Hodinu po polnoci takmer všetky svetlá v Dóme zhasli. Do tmy z výšky žiarila len betlehemská hviezda nad jasličkami s Božím dieťaťom a na oltári blikalo zopár sviečok. Sviatočnú pobožnosť tradične ukončila Tichá noc. Po nej nasledovalo kňazské požehnanie všetkých veriacich, ktorí vydržali až do konca. Boli medzi nimi nielen staršie manželské páry, ale aj hlúčiky mladých. Tí si pri odchode dohovárali program na ďalšie dni.
JANA MARTINKOVÁ
