V najväčšom študentskom mestečku na Slovensku v Mlynskej doline sú ubytovaní aj zahraniční vysokoškoláci, ktorí pre veľkú vzdialenosť nemôžu odísť počas vianočných sviatkov domov. Pre viacerých to však tragédiou nie je. „Som moslim, takže pre mňa sú ...
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Táto fotografia by mohla svedčiť ako dôkaz, že to Dedo Mráz pri nosení darčekov má naozaj ťažké. Keby… Keby na rozostavanej budove bývalej rotundy pod Slavínom nevisel v tejto póze už niekoľko týždňov. FOTO – TASR
V najväčšom študentskom mestečku na Slovensku v Mlynskej doline sú ubytovaní aj zahraniční vysokoškoláci, ktorí pre veľkú vzdialenosť nemôžu odísť počas vianočných sviatkov domov. Pre viacerých to však tragédiou nie je. „Som moslim, takže pre mňa sú Vianoce bežným dňom,“ povedal nám Robert zo Sudánu. Je už však zaužívanou tradíciou, že skupinky študentov z Afriky či Blízkeho východu sa počas najväčších kresťanských sviatkov stretávajú ako každý bežný deň – na pive. „Mali sme otvorené, veď čo by sme robili,“ povedali nám v jednom z bistier. „Ale bolo veselo,“ doložili.
Na manželskom internáte Študentského domova Ľ. Štúra je ubytovaných 62 zahraničných študentov. Ako sme sa dozvedeli na ubytovacom oddelení, domov odišli takmer všetci Juhoslovania a študenti z bližších krajín. Rodín s deťmi na „manželákoch“ nebýva veľa, okolo dvadsať, z toho len štyri sú zahraničné. „Doba diskotékových detí, keď sa mladí videli prvýkrát niekde v podniku a hneď sa museli brať, už našťastie pominula,“ skonštatovali ubytovacie referentky.
Študenti sa zvyknú schádzať vo zväzoch, svoju spoločnosť majú napríklad Angolčania. V Mlynskej doline však ostala aj skupinka Srbov, ktorí v krčme žartovali, že namiesto vianočných pozdravov by sa im mohol zvyšovať kredit na telefónoch. Brazílčan Marcus si chce cez tieto dni trochu zacestovať, lákajú ho Tatry.
Viacerí slovenskí študenti si spolubývajúcich zo zahraničia pochvaľujú. „Cez sviatky tu nikto nie je, a tak majú jedinečnú príležitosť zlodeji. V tomto čase tu padne vždy najviac izieb, na prázdnych bunkách si lupič môže robiť, čo len chce, nemá ho kto počuť. Ja však bývam so študentmi z Mongolska. Tí domov nejdú, preto sa neobávam,“ povedal Martinčan Igor. (mg)