Stanislav Kohútek si gitarou podmanil Sevillu

i umelcami.

Snedý, dlhovlasý mladý muž so štýlovou briadkou je na nerozoznanie od pravého Španiela. Jeho reč sprevádza divoká gestikulácia, hovorí rýchlo, nahlas, skoro stále sa smeje a je nesmierne priateľský.

Hre na gitaru sa venuje viac ako desať rokov. "Môj otec pracoval v polepšovni, kde bolo deväťdesiat percent Rómov. Ja som vyrastal medzi nimi a cez ich hudbu som sa dostal ku gitare," spomína na dávne začiatky Morenito. Prezývku mu vymyslel majiteľ viedenského podniku. Slovenské meno by totiž u návštevníkov veľkú dôveru nevzbudilo.

Bez peňazí rovno do Sevilly

Spolu s Braňom Krajčom, známym ako Flaco de Nerja, chvíľu vystupoval vo Viedni, potom v Paríži a odtiaľ odcestovali na vlastnú päsť do kolísky flamenca - španielskej Sevilly. "Nevedeli sme ani slovo po španielsky, nemali sme peniaze, nikoho sme nepoznali, ale mali sme mladícky fanatizmus. Ja som mal šťastie, že som v meste spoznal speváčku Maríu Aquilar, ktorej sa páčila moja hra na gitare a začali sme spolu vystupovať."

Prvé Morenitove vystúpenia boli ako vystrihnuté z gýčových filmov, kde v prítmí zaprášeného baru hrajú dvaja umelci hosťom pre náladu. "Prešli sme maličkými barmi cez známejšie podniky, až som sa dostal do najprestížnejšieho flamencového divadielka El Arenal. Angažmány vždy vybavovala María, ja som radšej nerozprával. Stačilo, že vyzerám ako rodený Španiel. Keby usporiadatelia predtým vedeli, že som Slovák, možno by nám kvôli predsudkom ani nedali šancu. Po vystúpení potom nemohli uveriť, že pochádzam z malej a neznámej krajiny v strede Európy," smeje sa gitarista.

Na predstavení si ho raz vyhliadol aj jeden z najlepších flamencových tanečníkov na svete, Juan Polvillo. "Minulý rok sme spolu vyhrali druhé miesto v najväčšej španielskej súťaži. Predtým sme dva roky strávili na turné po celom svete. Viedol som gitarové kurzy v škole Juana Polvilla v Seville aj v ostatných krajinách, ktoré sme navštívili. Doteraz som jeho prvý gitarista a oficiálny profesor. S Juanom sa mi splnilo to, o čom som sa nikdy neodvážil ani len tajne snívať."

Pred rokom mali populárneho Polvilla možnosť vidieť naživo aj Bratislavčania. V rámci flamencového festivalu vystúpil práve vďaka Morenitovi.

Flamenco opantalo aj Japoncov

"Pri príležitosti pražského koncertu Paca de Lucíu ma pozvali účinkovať na jeho súkromnú fiestu. Hral som preňho, pre jeho špičkových muzikantov a celú noc sme strávili prechádzkami po Prahe. Tí hudobníci boli geniálni muzikanti, ale inak úplne normálni, skromní ľudia. Aj Juan je fantastický človek, snaží sa pomôcť celému svetu, nemá žiadne hviezdne maniere, a to sa mi na ňom páči."

Flamenco zažilo prekvapujúco obrovský rozmach v Japonsku. Sevilla je podľa Morenitových slov plná Japoncov, ktorí sa ho snažia naučiť. Prejavujú tak svoje potláčané emócie. "V každom meste, kde sme koncertovali, bola nejaká komunita, ktorá sa venovala tomuto umeniu. Dokonca Juan Polvillo robil turné aj po Aljaške. Ohromný úspech sme zožali v Nemecku či v Rusku, kde bolo už dva týždne dopredu vypredané. A pravé flamencové šialenstvo sa odohrávalo v Latinskej Amerike."

"Najviac pre mňa znamená určite to, že mi spoluprácu ponúkol práve Juan Polvillo. A tiež, že ma flamencové jadro v Andalúzii berie a akceptuje ako jedného z nich."

Kariére však padla za obeť škola a vzdelanie. "To však vôbec neľutujem, lebo cestovanie po svete mi dalo do života oveľa viac. Navyše, som bol veľmi zlý študent. Chodil som aj na klavír, ale bol som asi ten najhorší klavirista na celom Slovensku," hovorí.

"Dúfam že sa mi podarí na Slovensku spropagovať flamenco, chcem ďalej koncertovať, chodiť po svete a aspoň trikrát do roka odcestovať do Španielska," lúči sa Morenito de Triana.

Stranu pripravila

MARÍNA DOBOŠOVÁ