Severná časť pomerne novej, elegantnej, ale na južnom konci uzavretej Podjavorinskej ulice patrí do Ferdinandovho mesta, južná do Mesta Márie Terézie. Na mieste tejto pravidelnej a peknej ulice s nádherným výhľadom na hrad sa kedysi rozprestierala Prepoštská záhrada.
Kráľovský radca Teodor Edl
Ulica dostala meno (Edlgasse) na počesť Teodora Edla, prešporského občana a majiteľa domu. Pôvodne vlastnil obchod s bielizňou U holuba. Neskôr založil na mieste, kde je dnes filiálka Maďarskej eskontnej banky a zmenárne, renomovaný Edlov peňažný ústav.
Edl s nezištnosťou a neúnavnou horlivosťou podporoval materiálne aj duchovné záujmy svojho rodného mesta. Pre svoje vlastnosti, priamosť a čestnosť sa stal vo verejnom živote mesta a najmä v jeho zastupiteľskom zbore uznávanou a smerodajnou autoritou.
Bol predsedom Prešporskej prvej sporiteľne aj Priemyselnej a obchodnej komory a pre svoju záslužnú verejnú činnosť získal aj titul kráľovského radcu.
Popri mnohostrannej činnosti zasvätenej verejnému životu si však našiel čas aj na svoje záľuby. Bol dobrý otec rodiny a vynikajúci klavirista, čo mu otváralo dvere všetkých salónov. Obklopený prejavmi všeobecnej úcty zomrel na porážku pri výlete na Kamzík 14. júna 1882.
Na mieste, kde ho zastihla smrť, postavili jeho priatelia a ctitelia pomník, ktorý sa udržiava z osobitného fondu.
Športové ihrisko
Na Edlovej ulici je čulo prosperujúce Wawrovo športové ihrisko s rozlohou 1600 štvorcových siah, ohradené brezami. V lete sú na ňom tenisové kurty, v zime klzisko a teší sa veľkej návštevnosti. Príležitostne tu bývajú aj iné zhromaždenia. V roku 1899 sa konala na tomto priestranstve miestna priemyselná výstava.
Spevácky spolok
Spolková miestnosť Prešporského speváckeho spolku je tiež na tejto ulici. Spomedzi domov spomeňme výstavnú budovu detského útulku Izabella, v ktorom sa vychovávali do 14 rokov v Prešporku narodené opustené dievčatá a chlapci, nedávno ho však zrušili. Fond útulku je toho času 110 848 korún.
(Nabudúce Panenská ulica)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo mesto (Vydal Albert Marenčin PT). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli.
