Želáme vám pohodu v kruhu najbližších, potešiť vás môže aj tento betlehem z Primaciálneho paláca.
JÁN KOMORNICKI, poľský veľvyslanec: „Zostávam v Bratislave ako kapitán na lodi, keď pracovníci veľvyslanectva odišli domov. Vianoce v Bratislave mám rád, som tu už päť rokov. Naše Vianoce sú trochu iné ako slovenské. Celý Štedrý deň je pôst, aj štedrovečerná večera je pôstna. Máme poľský zvyk, keď si každý s každým musí prelomiť čistú bielu oblátku, znamená to, že sa spolu delíme o chlieb a lásku. Pri večeri je aspoň dvanásť potravín, no pôstnych, nemáme kapustnicu, ale cviklovú polievku nakyslo a v nej sú ušká, teda malé pirôžky s posekanými dubákmi. Potom jeme rybu, kapra, to máme spoločné, a potom sladkosti, napríklad kutju – to je varená pšenica, do ktorej sa pridá veľa medu, orechy, mak, bakalie, hrozienka. Je to veľmi dobré. O polnoci ideme s manželkou na polnočnú omšu, tento zvyk dodržiavam od detstva.
A najkrajší darček, ktorý som kedy dostal? Bolo to ešte v detstve, keď som dostal od Ježiška prvé lyže, ktoré potom poznačili aj môj vzťah k horám. Robil som lesníka v tatranskom parku a potom som sa stal náčelníkom horskej služby. Až potom som sa dostal do politiky. Mojím očakávaním od Ježiška však je, že s manželkou raz strávime exotické Vianoce niekde, kte to ešte nepoznáme, a viem, že sa to oplatí spoznať.“
MATEJ LANDL, herec: „Vianoce, Štedrý deň trávim doma s rodinou, s mamou, bývalou manželkou a synom. Na večeru mávame oblátky a rybaciu polievku, ktorú som pripravoval v Chuťovkách Petra Novotného a vďaka ktorej som populárnejší ako vďaka čomukoľvek inému, čo som doteraz natočil. Po vyprážanom kaprovi a zemiakovom šaláte nasleduje asi dvesto ton koláčov a koláčikov, potrpím si najmä na makovníky a orechovníky. Aký darček by som rád dostal, to neprezradím. Vlastne aj ťažko vybrať jediný. Nemôžem však zabudnúť na kuriózny darček, ktorý som dostal asi v pätnástich od rodičov. Nové otepľovačky mali navonok dve nohy, ale vnútri ústili len do jednej. Snažil som sa do nich navliecť, ale nijako to nešlo a rodičia ma mali za blázna, čo si nevie ani nohavice natiahnuť.“
PETER SÁMEL, gitarista z Metalindy: „Na Vianoce zostávam v Bratislave. Sviatky najradšej trávim doma, hoci sa stretávame stále menšia rodina. Na Štedrý deň máme klasickú večeru, oblátky s medom, orechmi a cesnakom, ktoré jeme počas celých sviatkov. Nasleduje kapustnica, musí v nej byť veľa klobásy, no a kapor. Mojou špecialitou je zemiakový šalát, pripravujem ho sám, sám robím aj majonézu. Po týchto chodoch sme väčšinou už takí najedení, že viac by sme nezvládli. Ale nikdy nezbúdame na jeden zvyk – nakrájame jablko na toľko častí, koľko nás sedí pri stole, aby sme sa o rok znovu stretli. Čo sa týka darčekov, dnes sa skôr teším z celkovej atmosféry, z pokoja, ktorý si zabezpečím aj vypnutím mobilu. Oddýchnem si aspoň pár dní, na Silvestra už koncertujeme s novým spevákom. Z detstva mi utkvelo v pamäti, že som štyri roky čakal na autodráhu, kým som ju našiel pod stromčekom. Vláčiky držal otec schované v skrini. Kedysi som to nechápal, dnes už áno. Videl som v obchodoch, že jedna lokomotíva stojí aj sedemtisíc. Takže teraz mám vďaka otcovi celkom slušný majetok… Ale vážne. S odstupom času človek mnohé veci vidí inak a hoci som už sám otcom, sú veci, v ktorých som stále malým chlapcom.“
DAVID BUCHANAN, editor časopisu Bratislava in your pocket: „Zostávam na Vianoce v Bratislave, domov sa dostanem až v lete. Štedrý večer asi strávim so svojou slovenskou priateľkou a druhý deň pôjdeme k jej rodičom. A môj najkrajší darček? Bol to šál od priateľky. Urobila ho ručne, bolo to pre ňu veľmi ťažké. Ešte ho mám, ale doma v Kanade.“
MILAN SLÁDEK, mím, riaditeľ divadla Aréna: „Na vianočné sviatky odchádzam do Nemecka. Strávim ich spolu s rodinou, Vianoce sú pre mňa dôležitejšie než Nový rok. Je to čas, keď rekapitulujem svoj život omnoho viac než na Silvestra. Je to aj chvíľa, keď sa stretávam s blízkymi, priateľmi a tiež čas, keď spomínam na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Manželka pochádza z Japonska a nepozná slovenské zvyky a ani našu kuchyňu, o slávnostnú večeru sa preto postarám sám. Na stole nebude chýbať zemiakový šalát, kapustnica ani ryba. Možno sa opäť pokúsim urobiť aj pupáky s makom. Silvestrovskú večeru má zasa na starosti manželka, na čo sa už teraz veľmi teším.
Na sviatky sa teším aj preto, že si doprajem 10-dňovú dovolenku. V Aréne ešte nemáme toľko divákov, aby sme hrali aj počas vianočných sviatkov. Verím však, že na budúci rok už bude mať divadlo svojich priaznivcov, pre ktorých budeme hrať aj na Vianoce.“
ZUZANA TLUČKOVÁ, herečka: „Na Vianoce pôjdem s manželom Štefanom Skrúcaným a deťmi do Trenčína za svokrom, ktorý je vážne chorý, a takto aspoň chvíľu budeme spolu. Do 31. decembra už musím byť späť v Bratislave, pretože o 17.00 sa začína silvestrovské predstavenie Šiestich v pyžame. Aj napriek tomu, že Nový rok privítam prácou, budem zároveň aj s rodinou – manžel a deti budú totiž sedieť v hľadisku. Na pracovného Silvestra sa teším, pretože sme s kolegami ,celkom dobrá partia‘ a posledné decembrové predstavenie bude mať sviatočný nádych. Okrem toho si kolegovia na Silvestra robia ,schválnosti‘, takže bude na javisku veľmi veselo.“
EMIL HORVÁTH, herec a režisér: „Som atypický človek. Na Vianoce totiž s manželkou vždy odchádzame z Bratislavy a trávime ich v prírode, na horách. Každý rok sme preč z domu, pretože vianočné sviatky nám pripomínajú tých, ktorí už nie sú medzi nami. Po minuloročnej smrti otca som si však uvedomil, že aj napriek strate blízkych musia ľudia myslieť len na veselé a príjemné spomienky, ktoré s nimi zažili, a nemyslieť na nich s ľútosťou. Aj napriek smutným spomienkam na minuloročný Nový rok sa budeme snažiť osláviť sviatky v pohode. Vytvoríme si s manželkou ,domáci kozub na horách‘.“
ĽUBOMÍR MÉSZÁROŠ, futbalista Slovanu Bratislava: „Tradičné Vianoce u nás znamenajú kapra vo vani, na ktorého sa chvíľu pozeráme s mojím psom, ktorý má z toho veľkú radosť. O kapra sa musí napokon postarať otec, ktorý ho pripravuje. Samozrejme, máme kapustnicu. Vianoce trávim tradične s rodičmi a potom navštevujeme rodinu. Keď som bol malý, vždy ma potešila hokejka či stavebnica, s ktorou som sa rád hrával. Raz som dostal kvalitné kopačky, ale kým som ich stačil použiť, narástla mi noha, a tak sme ich museli ísť vymeniť.“
JURAJ CZINEGE, futbalista Interu Bratislava: „Tohtoročné vianočné sviatky budem tráviť v Limbachu. Na stole nesmie chýbať šošovicová polievka. Kapra neobľubujem, lebo nerád vyberám kosti. Pochutnáme si na filé. Čo sa týka darčekov, vždy som mal rád prekvapenia, a tak ani teraz neviem, čo dostanem.“
VERONIKA ZUZULOVÁ, lyžiarka zjazdárka: „Na Vianoce sa teším ako na skutočné chvíle oddychu v nabitej sezóne, hoci to bude iba krátko. Pôjdeme do Novej Bane, rodiska môjho ocka a trénera, máme tam po starých rodičoch chalupu. V nej sa zídeme a večer zasadneme k stolu s kapustnicou a vyprážaným kaprom.“
PAVOL RYBÁR, hokejista Slovanu Bratislava: „Vianoce budem tráviť doma spoločne s rodinou. Na štedrovečernom stole bude, samozrejme, kapustnica, ale kapra nejedávame.“
DANIEL BABKA, kapitán hokejistov Slovana: „Vianočné sviatky budem tráviť v Bratislave, pretože tesne po nich sa hrajú zápasy a ešte v sobotu máme tréning. Je to čas, keď môžeme byť spolu s rodinou a vychutnať si chvíle pokoja. Na stole nebude chýbať kapustnica, ale kapra nejedávame. Vždy si pripravíme niečo špeciálne, napríklad vyprážané šampiňóny.“
LADISLAV JURKEMIK, tréner slovenskej futbalovej reprezentácie: „Vianočné sviatky i Silvester strávim spoločne s rodinou v Bratislave už v podstate tradičným spôsobom. Teším sa na tie chvíle tepla a pokoja, všetkým prajem aspoň v tento jeden deň v roku pocit šťastia.“
(haj, mi, slo, sita, tasr)
