Pahorok Sitina, podľa ktorého má tunel meno, je súčasťou juhozápadného konca pohoria Malé Karpaty. Z litologického hľadiska ho tvoria granity, známe ako žula. Je to hlbinná vyvretá hornina, v prírode najrozšírenejšia. Pahorok má rôznorodé horninové prostredie - našli by sme tam pevné a celistvé horniny, zvetrané poloskalné horniny aj nepevné zeminy. Zóny s tektonickými poruchami majú aj niekoľkometrovú hrúbku a sťažujú razičské práce v obidvoch rúrach tunela.
Technológia razenia
Rozmanitosť hornín v kopci si vyžiadala využitie novej rakúskej tunelovacej metódy a vrtno-trhacích prác na rozpojovanie hornín. Rakúska metóda zabezpečuje dočasnú stabilitu vyrúbanej časti až po zabudovanie trvalého ostenia (definitívneho betónového povrchu tunela). V najhoršom horninovom prostredí sa stabilita zabezpečovala ochranným dáždnikom z mikropilót (betónové stĺpy) priemeru 114 mm na dĺžku 12 m. Inde sa použili štvor- až šesťmetrové oceľové ihly a v partiách náchylných na zavaľovanie stropu osemmetrové svorníky. Na povrch sa dáva striekaný betón, sekundárne ostenie tvorí špeciálny betón a železobetón.
Kto stavia
Investorom stavby je Slovenská správa ciest, zhotoviteľom japonsko-švédske združenie Taisei - Skanska. Podzhotoviteľom tunelovej časti je Skanska BS (bývalé Banské stavby Prievidza). Na stavbe sa ďalej podieľajú Váhostav - tunely a špeciálne zakladania, Dopravoprojekt Bratislava, Infraprojekt Bratislava a Terraprojekt Bratislava.