Bývalý český prezident Václav Havel 12. novembra minulého roka v Prahe osobne predstavil neštátnu inštitúciu nesúcu jeho meno - Knižnica Václava Havla. Knižnica je budovaná podľa amerického vzoru kultúrnych a spoločenských stredísk nesúcich mená bývalých prezidentov.
FOTO - ČTK
Knižnica Václava Havla sa českej aj svetovej verejnosti predstavila symbolicky v čase osláv 15. výročia 17. novembra. Knižnicu a zároveň jej prvú publikáciu Praha - Washington - Praha predstavili na tlačovej konferencii v pražskej kaviarni Louvre.
Tak to bude aj v Bratislave, do Českého centra prídu okrem riaditeľa knižnice, bývalého študentského lídra revolúcie Václava Bartušku, aj charge d'affaire Veľvyslanectva USA Scott Thayer a knieža Karel Schwarzenberg, predseda Helsinského výboru v čase novembrovej revolúcie 1989.
Priamy prenos slávnostného večera bude možné vo štvrtok od 18.00 sledovať na internete cez domovskú stránku českého centra http://www.czc.sk . "Mal by to cez našich sedemnásť centier vidieť skoro celý svet," povedala nám Petra Darovcová z Českého centra.
Knižnica za milióny dolárov
Hoci by sa podľa prvých informácií mohlo zdať, že ide o reálne vybudovanú knižnicu prístupnú verejnosti, zatiaľ to nie je pravda, je skôr "virtuálna". Provizórne sídlo má tú istú adresu ako Kancelária Václava Havla a Nadácia Vízia '97 na Voršilskej 10.
Knižnica potrebuje na premiestnenie do vlastného objektu získať peniaze. Buduje sa podľa vzoru podobných kultúrnych ustanovizní v Amerike zo súkromných prostriedkov, a to môže trvať aj niekoľko rokov. Napríklad Bill Clinton budoval tú svoju osem rokov a aj na knižnicu bývalého českého prezidenta bude potrebný nemalý kapitál.
Náklady na nákup a opravu vhodnej budovy v centre Prahy sa pohybujú okolo 6 miliónov dolárov. Náklady na budovanie fondu a plné fungovanie knižnice sa pohybujú okolo 3 miliónov dolárov. Na takú istú výšku sa odhadujú aj prostriedky potrebné nie na vybudovanie archívu Havlových prác, ale na získanie "stratených" písomností (počas väzenia a podobne), po objavení ich bude pravdepodobne treba odkúpiť. Ďalšie asi 2 milióny dolárov by malo stáť zriadenie múzea orientovaného na deti a mládež, kde ide predovšetkým o moderné technológie.
Praha - Washington - Praha
"Sľúbil, že len čo sa uskutočnia slobodné voľby, podá demisiu. Jeho cieľom je, ako hovorí, vrátiť sa k písaniu a divadlu. Avšak to, ako hladko vstúpil do politického života, nás vedie k domnienke, že by v prezidentskej funkcii mohol nájsť zaľúbenie, takže by potom pre neho bolo ťažké z nej odísť."
Aj takéto hodnotenie Václava Havla sa nájde v správach, ktoré si v novembri a decembri 1989 vymieňala veľvyslankyňa Shirley Temple-Blacková s ministrom zahraničných vecí USA. Nachádzajú sa v prvej publikácii Knižnice Václava Havla s názvom Praha - Washington - Praha, ktorej prezentácia bude takisto súčasťou štvrtkového večera v Českom centre.
Publikácia je vlastne súborom správ, rýchlych a dosť presných analýz novembrových udalostí, charakteristiky aktérov prevratu aj vtipných postrehov bývalej hviezdy.
Editorom textov bol historik Vilém Prečan a podotkol, že nie je zvyčajné, aby sa pramene z "diplomatickej kuchyne" podarilo publikovať tak rýchlo. Síce rýchlo, ale po dôkladnej cenzúre.
Listy poskytol americký Archív národnej bezpečnosti, ale od ministerstva zahraničia získal len 150 telegramov z dva a pol tisíca. Do knižnice ich bolo zaradených 120 a aj tie obsahujú začiernené miesta. Američania tak ešte stále kryjú zdroje svojich informácií z Občianskeho fóra, ale aj z vtedajšieho komunistického vedenia.
Knižnica Václava Havla chce prostredníctvom všetkých dostupných materiálov priblížiť osobnosť dramatika, spisovateľa, esejistu a literárneho kritika, "autora textov s filozofickým, sociologickým a politickým presahom, iniciátora a účastníka disidentského hnutia v strednej Európe, štátnika a politika".
Vo fondoch knižnice sa budú nachádzať Havlove knihy a jeho rukopisy od divadelných hier cez texty písané vo väzení (kde vznikli aj známe Listy Olge) až po politické prejavy, ale aj diela iných autorov a samizdatové časopisy zaoberajúce sa tematikou ľudských práv.
Knižnica chce byť zároveň "živou inštitúciou", preto sa v nej budú konať aj diskusné a klubové stretnutia a fóra.
