FOTO – TASR
ná osobnosť, ktorá zastupovala svoju krajinu na Slovensku v rokoch 1997 – 2001. Okrem toho, že ju považujú za jednu z najlepších diplomatiek v strednej Európe, je zároveň prednášateľkou, šíriteľkou myšlienok rakúsko-slovenského zbližovania a zjednotenia mierovej Európy.
So Slovenskom sa zoznámila nielen prostredníctvom svojho úradu, ale aj štúdiom histórie, literatúry a osobným spoznávaním ľudí na potulkách po krajine za umeleckými motívmi – nedávno sme si mohli pozrieť jej akvarely našej vlasti, ktoré sa počítajú na desiatky. Priatelia veľvyslankyne tiež radi upozorňujú na jej športovú a rybársku vášnivosť, ktorú dokáže preniesť i na svoje okolie, a to i v oveľa závažnejších oblastiach.
Pani Matznerová si však okrem akvarelových portrétov našla čas aj na iný – esejistický – portrét Slovenska. Neznáme Slovensko je kniha nielen múdra, poučná a ohromne čítavá, ale aj plná láskavého nadhľadu a pochopenia nášho národa.
„Ako Slovák pani Matznerovej ďakujem, že túto knihu napísala. Je to najlepšia propagácia Slovenska, akú si viem predstaviť, a nahradí niekoľko delegácií do cudziny,“ vyjadril sa o knižke vydavateľ Peter Chalupa. Pre tých, ktorí už knihu čítali, je navyše dôkazom skutočnosti, že existujú ľudia, ktorí dokážu spájať kultúry veľmi jednoducho, ale nemenej účinne ako mnohé politické formy komunikácie.
V knižke nájdete kapitoly ako Kto vyrába meče a kto kuje železo o Mečiarovi a Kováčovi. Prezidentovi a premiérovi sa zase venuje kapitola Tirolčan a Dzurinda. A akú odpoveď dáva Gabriele Matznerová sama sebe (aj iným) na otázku Spôsobuje Slovensko starosti? „Demokracia neznáša ústupky, zaznelo medzinárodne na adresu Slovenska. Obhajujem rešpektovanie biblickej pravdy, aby kamene hádzal len ten, čo je sám bez viny.“
Knižka si ďalej všíma problematiku národnej identity, históriu nášho národa, rozmanitosť kultúrneho dedičstva, menšie „kauzy“ – atómové elektrárne vo vzťahu Rakúsko – Slovensko a Rakúsko – Česko, ale aj naše zvyky a obyčaje a jazyk: „Kto robí niečo nezmyselné, hádže hrach na stenu a ťažkými skúškami prechádzajú Slováci s odretými ušami. Nespadol z hrušky alebo čerešne, teda vie, o čom hovorí, ľudia sú z cesta, a nie z dreva, ľakajú iných slovami bububu, utekajú s nasoleným zadkom, lejú vodu do Dunaja alebo nesú drevo do lesa. Sedia v kaši, brblú ako staré pivo… alebo nevedia nič ako muzikanti.“
Knižku plnú informácií a zároveň podnetov a zábavy obohacuje 21 ilustrácií – akvarelov autorky, ktorá dúfa, že svoje pochopenie Slovákov pretlmočí aj Rakúšanom a hlavne iným diplomatom, ktorí budú v našej krajine pôsobiť: „Roky na Slovensku veľmi obohatili mňa aj moju rodinu. Pri svojich výskumných cestách v doslovnom a prenesenom zmysle, ktoré som podnikala ako nejaký ženský Kolumbus, nenašla som na Slovensku len dobré a krásne. Vcelku si však myslím, že je to nadpriemerne krásna krajina, bohatá na kultúru, prírodu i ľudské danosti a, mimochodom, dosť normálna, napriek svojej povesti… Mnohí sa hádam budú na všeličo dívať inými očami, prosím, aby mi to dali vedieť. Mnohí si azda pomyslia, že vidím veci príliš ružovo. Nech prídu a sami sa presvedčia.“
Knižka sa dostáva na pulty kníhkupectiev v predvianočnom období za uvádzaciu cenu 249 korún. Oplatí sa ju kúpiť. Pri jej uvádzaní sa Gabriele Matznerová-Holzerová vyjadrila, že ju musela napísať, pretože Európania vraj o sebe vedia veľmi málo. „Spoznávanie inej krajiny je pôžitok. Tak to bolo päť rokov aj pre mňa. Keby sme tu v Európe vedeli o sebe navzájom viac, predišli by sme mnohým nedorozumeniam. Dúfam, že po prečítaní mojej knihy nebude už Slovensko také neznáme. Opustím Slovensko, ale Slovensko neopustí mňa. Ďakujem,“ rozlúčila sa v utorok s našou krajinou veľvyslankyňa Gabriele Matznerová-Holzerová.
Autor: MILADA ČECHOVÁmilada.cechova@gpp.sk
