Minulý rok Bratislavčania vyprodukovali 216-tisíc ton komunálneho odpadu, len štyri percentá z toho boli zrecyklované. Papier zo špeciálnych kontajnerov po obyvateľoch separujú ešte ručne v stredisku triedeného zberu. „Pred bytovkami vyzerajú koše na papier rovnako ako bežné na komunálny odpad,“ hovorí G. Kravjanský z OLO. Separovaním sa pritom dajú ušeriť tisíce.
FOTO SME – ANDREA HAJDÚCHOVÁ
Od budúceho roka vstúpi do platnosti nové všeobecnozáväzné nariadenie mesta o zbere, preprave a zneškodňovaní odpadov. Podľa nového zákona o odpadoch má pred spaľovaním a skládkovaním prioritu separovaný zber odpadu. Ak separujete, za odvoz kontajnera so separovaným zberom neplatíte, platíte len za odvoz kontajnera s komunálnym odpadom. Ak teda separujete, môžete ušetriť. V rodinných domoch okrem toho prebieha kalendárny zber druhotných surovín. Právnické osoby zaplatia za odvoz 240-litrového kontajnera so separovaným zberom tiež o 183 korún menej ako za odvoz rovnakého kontajnera s komunálnym odpadom.
Čo sa robí so separovaným odpadom v Bratislave?
Ako tvrdí OLO, recyklácia je preň stratovou záležitosťou. V roku 1999 uvádza OLO stratu na triedenom zbere viac ako 8 miliónov. Priamo úmerne k tomu je aj zabezpečený.
V stredisku triedeného zberu na Ivánskej ulici separujú odpad manuálne robotníci. Pracujú v zime v plechových halách. Roztrieďujú papier, pretože v kontajneroch umiestnených pri panelákoch sa nachádza aj všeličo iné okrem papiera alebo papier nevhodný na recykláciu. Triedia aj nebezpečné sklo, v týchto košoch občas nájdu fľaše plné splesnivených kompótov.
Postavenie novej haly je jednou z priorít OLO. Podľa pôvodných plánov mala stáť už v tomto roku, čo sa nepodarilo. Ďalším problémom je nedostatok kontajnerov na plasty. Zatiaľ sú len v Záhorskej Bystrici (16), Petržalke (51), Ružinove (15), Čunove (8), Jarovciach (6), Rusovciach (5) a v Starom Meste tri – dva pred Carltonom a jeden na Špitálskej. Ostatných 10 mestských častí je zatiaľ bez kontajnerov na plasty. OLO to zdôvodňuje tým, že tieto kontajnery sú drahé a dodávateľ nie je schopný rýchlo dodať potrebné množstvo.
Hniezda kontajnerov – hudba budúcnosti
„Problémom je aj citeľné prekontajnerovanie na sídliskách, takže sa ťažko hľadajú miesta na žltý kontajner na plasty. Prekontajnerovanie sme chceli riešiť ako vo Viedni – zavedením zberných hniezd. Predostreli sme túto víziu všetkým starostom, ale odpovedali nám len z Petržalky, Ružinova, Nového Mesta a Dúbravky.
Ružinov už aj začal s plánovaním premiestnenia kontajnerov. Oslovili sme aj Carrefoure a Tesco, ozval sa len Carrefoure, no zamietol našu ponuku, hoci sme od nich chceli len priestor,“ hovorí G. Kravjanský z OLO. Zberné hniezda sú miesta so všetkými kontajnermi na separovaný zber, kam môžu obyvatelia priniesť všetok vyseparovaný odpad.
Recyklujú sa len 4 percentá
V minulom roku Bratislavčania vyprodukovali 216-tisíc ton komunálneho odpadu (odpad z domácností, z drobných stavebných úprav, čistenia parkov, ulíc, cintorínov). Recyklovať sa z toho podarili asi 4 percentá, 79 percent odpadu skončilo v spaľovni. Samo OLO priznáva, že separovanie nie je dostatočné: „Zvýšila sa výhrevnosť v spaľovni, je to spôsobené tým, že v komunálnom odpade je veľa plastov a papiera,“ hovorí Ladislav Štibrány. V roku 1994 bol podľa neho objem plastov v komunálnom odpade asi 7,9 percenta, ale v roku 1997 už asi 10 percent, aj preto, že v obchodoch sa zvýšila ponuka nápojov v plastových fľašiach na úkor sklených.