Od budúceho roka vstúpi do platnosti nové všeobecnozáväzné nariadenie mesta o zbere, preprave a zneškodňovaní odpadov. Podľa nového zákona o odpadoch má pred spaľovaním a skládkovaním prioritu separovaný zber odpadu. Ak separujete, za odvoz kontajnera ...
Minulý rok Bratislavčania vyprodukovali 216-tisíc ton komunálneho odpadu, len štyri percentá z toho boli zrecyklované. Papier zo špeciálnych kontajnerov po obyvateľoch separujú ešte ručne v stredisku triedeného zberu. „Pred bytovkami vyzerajú koše na papier rovnako ako bežné na komunálny odpad,“ hovorí G. Kravjanský z OLO. Separovaním sa pritom dajú ušeriť tisíce. FOTO SME – ANDREA HAJDÚCHOVÁ
Od budúceho roka vstúpi do platnosti nové všeobecnozáväzné nariadenie mesta o zbere, preprave a zneškodňovaní odpadov. Podľa nového zákona o odpadoch má pred spaľovaním a skládkovaním prioritu separovaný zber odpadu. Ak separujete, za odvoz kontajnera so separovaným zberom neplatíte, platíte len za odvoz kontajnera s komunálnym odpadom. Ak teda separujete, môžete ušetriť. V rodinných domoch okrem toho prebieha kalendárny zber druhotných surovín. Právnické osoby zaplatia za odvoz 240-litrového kontajnera so separovaným zberom tiež o 183 korún menej ako za odvoz rovnakého kontajnera s komunálnym odpadom.
Ako tvrdí OLO, recyklácia je preň stratovou záležitosťou. V roku 1999 uvádza OLO stratu na triedenom zbere viac ako 8 miliónov. Priamo úmerne k tomu je aj zabezpečený.
V stredisku triedeného zberu na Ivánskej ulici separujú odpad manuálne robotníci. Pracujú v zime v plechových halách. Roztrieďujú papier, pretože v kontajneroch umiestnených pri panelákoch sa nachádza aj všeličo iné okrem papiera alebo papier nevhodný na recykláciu. Triedia aj nebezpečné sklo, v týchto košoch občas nájdu fľaše plné splesnivených kompótov.
Postavenie novej haly je jednou z priorít OLO. Podľa pôvodných plánov mala stáť už v tomto roku, čo sa nepodarilo. Ďalším problémom je nedostatok kontajnerov na plasty. Zatiaľ sú len v Záhorskej Bystrici (16), Petržalke (51), Ružinove (15), Čunove (8), Jarovciach (6), Rusovciach (5) a v Starom Meste tri – dva pred Carltonom a jeden na Špitálskej. Ostatných 10 mestských častí je zatiaľ bez kontajnerov na plasty. OLO to zdôvodňuje tým, že tieto kontajnery sú drahé a dodávateľ nie je schopný rýchlo dodať potrebné množstvo.
„Problémom je aj citeľné prekontajnerovanie na sídliskách, takže sa ťažko hľadajú miesta na žltý kontajner na plasty. Prekontajnerovanie sme chceli riešiť ako vo Viedni – zavedením zberných hniezd. Predostreli sme túto víziu všetkým starostom, ale odpovedali nám len z Petržalky, Ružinova, Nového Mesta a Dúbravky.
Ružinov už aj začal s plánovaním premiestnenia kontajnerov. Oslovili sme aj Carrefoure a Tesco, ozval sa len Carrefoure, no zamietol našu ponuku, hoci sme od nich chceli len priestor,“ hovorí G. Kravjanský z OLO. Zberné hniezda sú miesta so všetkými kontajnermi na separovaný zber, kam môžu obyvatelia priniesť všetok vyseparovaný odpad.
Recyklujú sa len 4 percentá
V minulom roku Bratislavčania vyprodukovali 216-tisíc ton komunálneho odpadu (odpad z domácností, z drobných stavebných úprav, čistenia parkov, ulíc, cintorínov). Recyklovať sa z toho podarili asi 4 percentá, 79 percent odpadu skončilo v spaľovni. Samo OLO priznáva, že separovanie nie je dostatočné: „Zvýšila sa výhrevnosť v spaľovni, je to spôsobené tým, že v komunálnom odpade je veľa plastov a papiera,“ hovorí Ladislav Štibrány. V roku 1994 bol podľa neho objem plastov v komunálnom odpade asi 7,9 percenta, ale v roku 1997 už asi 10 percent, aj preto, že v obchodoch sa zvýšila ponuka nápojov v plastových fľašiach na úkor sklených.
