ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP
ONDREJ KRIŠTOFÍK (narodený 10. septembra 1966) sa z trávnikov vytratil v roku 1999, ale k futbalu má stále čo povedať. Pracovitý stredopoliar patril spolu s Petrom Dubovským ku kľúčovým hráčom Slovana pri zisku federálneho titulu v roku 1992 a neskôr získal aj titul slovenský i český. V reprezentáciách ČSFR a Slovenska odohral celkovo 13 zápasov a strelil v nich jeden gól. S futbalom začínal v ŠK Devín a postupne si zahral v Slovane Bratislava, Dukle Tábor, Slavii Praha, izraelskom Hapoel Petah Tikva i Spartaku Trnava. Po skončení aktívnej činnosti pracoval na sekretariáte Slovenského futbalového zväzu, v súčasnosti sa venuje manažérskej činnosti.
Kto vás pred rokmi v žiackom veku priviedol k futbalu?
"Hrával som s kamarátmi pri dome v Karlovej Vsi a jedného dňa si nás tam všimli funkcionári Devína. Zavolali ma na tréning a tam sa mi ako deväťročnému zapáčilo. K futbalu ma neviedol nikto z rodiny, dostal som sa k nemu sám."
V štrnástich rokoch ste prešli do Slovana, kde ste strávili desať rokov. Bolo to pre vás najkrajšie futbalové obdobie?
"Rád spomínam na všetky moje futbalové zastávky okrem trnavskej. Pôsobenie v Spartaku bolo pre mňa negatívnou skúsenosťou, ale aj také môžu byť poučné."
Ešte predtým ste však získali tri tituly - federálny, slovenský a český. Ktorý si ceníte najviac?
"Tešil som sa zo všetkých, ťažko niektorý vyzdvihnúť. Za vrchol svojej kariéry ale považujem účinkovanie v semifinále Pohára UEFA so Slaviou Praha. V tom čase som mal za spoluhráčov napríklad Bergera, Poborského, Šmicera či Bejbla a hrať s nimi bola radosť. Dnes ich pozná celý futbalový svet. Hrať v Slavii bol môj chlapčenský sen, páčili sa mi jej dresy."
Ako spomínate na pôsobenie pre našinca v exotickom Izraeli?
"Spomínam na tie časy v dobrom. Spoznal som novú krajinu, ľudí, kultúru a darilo sa nám aj herne. S Hapoel Petah Tikva sme obsadili druhú a tretiu priečku. Mohol som ostať v Izraeli aj dlhšie, ale vrátil som sa na Slovensko pomôcť trnavskému Spartaku a trénerovi Galisovi k titulu. To sa však z rôznych príčin nepodarilo."
Na začiatku seniorskej kariéry ste hrávali za druholigový Slovan a ten sa postupne vyšvihol až na ligový trón. Myslíte si, že sa to belasým môže podariť aj v súčasnosti?
"Myslím si, že áno. Prvý pozitívny impulz už prišiel v podobe solventného kupca, uvidíme, ako sa bude situácia vyvíjať ďalej. Priveľký optimizmus je predčasný. Pred rokmi sme sa škriabali na vrchol šesť rokov, takže treba byť trpezlivý. Na druhej strane - v Slovane by sa o ničom inom ako o titule majstra krajiny vravieť nemalo. Slovan má pred sebou ale dlhú cestu."
Mohli by sa fanúšikovia na Tehelnom poli dočkať podobných zápasov ako za vašich čias proti AC Milánu či Realu?
"Tým som si nie celkom istý. Napríklad v otázke účinkovania v hlavnej fáze Ligy majstrov som skeptikom. Slovenská liga je momentálne slabá na to, aby sa jej majster mohol merať s najlepšími európskymi klubmi. Aj keď to viem len sprostredkovane, keďže som na našej lige nebol už dlhé roky. Veľkou chybou bolo, že to so Slovanom zašlo až tak ďaleko. Momentálne žijem v Prahe a vidím, že Pražania by podobný úpadok Sparty nikdy nedopustili."
V reprezentačnom drese ČSFR ste strelili gól Austrálii. Spomeniete si naň?
"Bol to môj jediný reprezentačný zásah a pamätám si ho dobre. V priateľskom zápase v Melbourne sme vyhrali 1:0 a ja som trafil volejom k žrdi po prihrávke Nemca. Trošku ma mrzí, že som sa v reprezentácii Česko-Slovenska a neskôr Slovenska nepresadil vo väčšej miere."
Vašou "dvojičkou" bol v Slovane Peter Dubovský. Čo pre vás znamená fakt, že už nie je medzi nami?
"Je to veľká škoda. Správa o jeho smrti ma zastihla v Prahe a nechcel som jej uveriť. Bol pre mňa nielen spoluhráčom, ale aj výborným kamarátom. Mali ho radi všetci a bol svojho času dušou Slovana. Po prestupe do Realu sa stal veľkým vzorom pre mladších. Všetci videli, že na hviezdu sa môže vypracovať aj chlapec z Bratislavy. Po futbalovej stránke to bol môj najlepší spoluhráč."
Čomu sa venujete momentálne a aké máte plány do budúcnosti?
"Po pracovnej stránke pomáham priateľovi s manažérskou činnosťou v oblasti športovísk. Víkendy trávim v Prahe. Veľkou radosťou je pre mňa v osobnom živote dvanásťročná dcérka Klára."
Ondrej Krištofík (vpravo) sa ešte vo futbalovom drese občas objaví, ale už len v exhibičných zápasoch. O loptu bojuje na snímke aj hokejová hviezda z NHL - Marián Hossa (uprostred). FOTO TASR - DANIEL VESELSKÝ
