|
V 19. storočí postavili na Kozej ulici rad meštianskych a šľachtických palácov. V pozadí vyčnieva do ulice rizalit Slubekovho domu so širokou bránou. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY |
Kisfaludyho, teda Kozia
Jedna z najkrajších ulíc Ferdinandovho mesta spája Župné námestie s Palisádami, cez ktoré vedie ďalej do vŕškov. Jej pôvodný názov bol až donedávna Kozia ulica, ktorú na hornom konci uzatvárala Kozia brána. Spomína sa už v daňovom súpise z roku 1379, koncom 15. storočia mala 21 domov.
Dnešné meno dostala ulica na počesť spisovateľa Károlya Kisfaludyho (1788 - 1830), priekopníka romantizmu. V roku 1817 býval v domčeku pri paláci grófa Hübnera, ako to hlása pamätná mramorová tabuľa.
Zaniknutý cintorín
Stará ulica vyzerala celkom ináč ako dnešná. Tam, kde dnes stojí spomínaný palác grófa Hübnera a na rohu Konventej ulice Samarjayho veľký nájomný dom, rozprestieral sa evanjelický cintorín. Hrobky stáli pozdĺž severnej a južnej strany ohrady.
Keďže cintorín koncom 18. storočia už ležal uprostred mesta, podľa nariadenia Jozefa II. ho v roku 1784 zavreli. Potom sa rozpadli hrobky a zanikli hroby, zmizol aj pamätný hrob, kde spočívali od 30. augusta 1742 telesné pozostatky Mateja Bela.
Po zániku cintorína pozemok rozparcelovali a zhruba v jeho strede otvorili v polovici 19. storočia západnú časť dnešnej Konventnej ulice.
Z knižnice modlitebňa
Na mieste dnešnej honosnej budovy súdu a štátneho zastupiteľstva stál poschodový dom, ktorý kedysi dal postaviť gróf Anton Apponyi pre svoju knižnicu. Bola to prvá verejná knižnica v Prešporku a zanikla iba preto, lebo mesto nebolo ochotné platiť knihovníka.
Keď sa knižnica vysťahovala, kúpil dom Armin Todesko pre židovskú náboženskú obec a zriadil v ňom modlitebňu a základnú chlapčenskú aj dievčenskú školu. Revolučné udalosti v roku 1848 ťažko poškodili túto kultúrnu ustanovizeň. Zaútočila na ňu zberba a natoľko ju spustošila, že z nej ostala len ruina. Nielenže porozbíjali nábytok, zariadenie školy aj modlitebne, dokonca aj Tóru zničili a rozdrúzgali aj dvere, okná, ba aj povalové hrady. V 50. rokoch, keď sa pomery upokojili, usporiadali zbierku na opravu budovy a odvtedy opäť slúži školským potrebám.
Zaniknuté domy
Vedľa stála prízemná budova známa ako Malý župný dom. Obe budovy postavili na území starého katolíckeho cintorína, ktorý sa rozprestieral pozdĺž dnešnej Veternej ulice a na mieste dnešného Kostola trinitárov, župného domu a súdneho paláca až na Koziu ulicu.
Spomenuté dva staršie domy zanikli v roku 1891, keď sa staval nový súdny palác.
V bezprostrednom susedstve súdu stojí Éderov dom, do jeho dvora sčasti zasahuje starý Zitkovského, neskôr grófa Filipa Batthányho dom, ku ktorému patrila veľká ozdobná záhrada.
Na rohu Panenskej a Kozej ulice stál Skaritzov dom. Toto meno pripomína rodinu Skaritzovcov, ktorí založili viacero nadácií. Na mieste, kde je dnes mestská mýtnica, bola v roku 1871, aj skôr, strážnica pri Kozej bráne.
(Nabudúce Kozia ulica pokračovanie.)
Ulice a námestia Bratislavy
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo mesto (Vydal Albert Marenčin PT). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli.
