Študoval na evanjelickom lýceu v Rintalne prírodné vedy a matematiku. V roku 1760 sa stal profesorom na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde pôsobil desať rokov. Pracoval v kníhtlačiarni Landererovcov, kde vyšiel aj prvý slovenský román René mládenca príhody a skúsenosti od Jozefa Ignáca Bajzu. Korabinský bol i spolumajiteľom kníhkupectva a vydavateľstva Weber und Korabinsky - scer Verlag. V roku 1789 sa Korabinský presťahoval do Viedne, kde však nežil dlho. Opäť sa vrátil do Bratislavy, kde napokon 23. júna 1811 zomrel.
Korabinského dielo
Z rozsiahleho diela tohoto významného vedca treba uviesť Geograficko-historický a hospodársky lexikón Uhorska (1786), Vreckový atlas Uhorského kráľovstva (1804), Vlastivednú monografiu Bratislavy (1781), Štatistické tabuľky hydrologických, hospodárskych a národopisných máp Uhorska, v roku 1788 vydal prácu o rodových archívoch a Turecko-nemecko-maďarsko-český slovník s krátkym kurzom turečtiny.
Vreckový atlas vyšiel tlačou rok pred príchodom napoleonských vojsk. Tie sa snažili dobyť v roku 1805 Bratislavu z pravého, petržalského brehu Dunaja. Hoci mesto ostreľovali kanónmi, odolalo (niekoľko kanónových gúľ ostalo zamurovaných do stien tunajších domov). Na konci roku 1805 prišiel do Bratislavy vtedajší minister zahraničných vecí Talleyrand, aby tu 26. decembra v Primaciálnom paláci podpísal tzv. Bratislavský mier, uzatvárajúci smutnú kapitolu známej "bitky troch cisárov" pri Slavkove.
Pre obyvateľov nášho hlavného mesta je významné, že práve na základe podpísania tohoto mieru u nás nazvali v Paríži jednu z tamojších ulíc Rue de Pressbourg, teda Bratislavská ulica.
Dvestoročný vreckový atlas
Spomínaný Vreckový atlas Uhorského kráľovstva uvádza rozlohu na mapách v štvorcových míľach a pri jednotlivých mestách uvádza ich maďarské i nemecké pomenovanie. Súčasne vyznačuje národnostnú i konfesionálnu príslušnosť tamojšieho obyvateľstva.
Na mape je Bratislava uvedená ako Pressburg, tak i Pozsony a to v ľavom rohu hore, kde je nakreslený i hradný kopec s budovou Hradu (Schlossberg) a pod ním aj Podhradie ako Zuckermandel. Na východnej a južnej strane od Bratislavy sú zachytené aj jej dnešné časti, neskôr pripojené k Bratislave (Prievoz, Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Čunovo, Jarovce, Rusovce).
Autor: IGOR JANOTA