Po našom vstupe do Európskej únie využíva stále viac mladých ľudí nové pracovné možnosti. Dlhé rady netrpezlivých študentov pred britskou ambasádou, ktoré boli každodennou bratislavskou realitou, už takmer rok nie sú aktuálne.
Jedným z množstva ľudí, ktorí sa vybrali za prácou, peniazmi a skúsenosťami do Veľkej Británie, je aj Matej Ferenčík (na snímke). Po maturite sa cez kamaráta dostal do prístavného mesta White Heaven pri Škótsku. Čertsvý maturant vycestoval pôvodne na deväť mesiacov, domov sa však vrátil už po troch mesiacoch.
Pracoval v malom podniku "fastfoodového" typu, kde robili pizzu, kebab, hranolky a stravovala sa tam väčšina miestnych obyvateľov. "Pracovali sme zhruba dvanásť hodín denne šesť dní v týždni. Väčšinou som bol v kuchyni, umýval som riady, upratoval či robil cestá na pizzu."
Výplata nezodpovedala ani minimálnej mzde
"Chcel som si tam najmä zarobiť peniaze, vrátiť sa domov a začať normálne žiť. Ale potom som si uvedomil, že nie za každú cenu. Zamestnávatelia sa k nám správali ako k otrokom. Nedostávali sme ani minimálnu mzdu a robili sme takmer dvakrát toľko hodín, ako robia miestni. Boli sme sa informovať aj na finančnom poradenstve, kde sa nám vysmiali, že robíme za takú smiešnu sumu," odhaľuje negatíva svojho pobytu Matej. Slováci v anglickom mestečku zarábali 160 libier týždenne. Minimálna mzda by mala byť viac ako 200 libier za týždeň. Za ubytovanie v rodinnom dome, ktorý im prenajímal šéf, zaplatili štyristo libier mesačne. Aj napriek tomu sa však Matej vrátil domov v pluse.
"V Anglicku sa práca hľadá veľmi ťažko. Pri konkurze by mal mať záujemca ukončenú College, čo je nadradené našej strednej škole. A navyše je treba vedieť perfektne po anglicky, čo je občas problém. Prichádzajú najmä ľudia s nezrozumiteľným dialektom. Ja som napríklad prvé dni nič nerozumel, ale potom sa to dosť zlepšilo. Určite sa tam oplatilo ísť aspoň kvôli jazyku. Podľa mňa je ťažké nájsť zamestnávateľa, ktorí by nás bral ako ostatných ľudí. Jasne sme cítili, že sme cudzinci, mali k nám absolútne iný prístup. Správali sa k nám inak ako k Angličanom, nemyslel som si že to bude až také zlé," vysvetľuje.
"Zdá sa mi, že Briti nie sú príliš rodinne založení. A hneď v prvý týždeň som videl, ako sa dve dievčatá pred barom bijú päsťami priamo do tváre, čo ma zaskočilo," porovnáva.
Partia šiestich Slovákov sa z finančných dôvodov stravovala v práci. Príliš veľa povestných zvláštnych anglických jedál teda neochutnali. "Ale raz pre nás šéf niečo navaril. Bolo to strašné. Akási omáčka z morských živočíchov s ovocím," vraští tvár Matej, ktorému chýbal chlieb, rožky a syry.
"Zemepis nehovoril miestnym vôbec nič. Poznali akurát väčšie mestá v Anglicku, Nemecko a Taliansko so Španielskom, kam chodia dovolenkovať. Nemali ani poňatia o Poľsku či Maďarsku a už vôbec nie o našej krajine. Raz sme im povedali, že sme z Nepálu. Ale náš žart sa minul účinkom, lebo Nepál takisto nepoznali," neskrýva rozčarovanie Matej.
"Ľuďom, ktorí sa chystajú do zahraničia radím, aby boli opatrní. A aby vycestovali radšej cez známych a kamarátov, ktorí sú už na mieste, než cez agentúru. Slováci majú totiž o Anglicku príliš ružovú predstavu," dodáva Matej Ferenčík.
Matej Ferienčík si z Anglicka priniesol negatívnu skúsenosť. Svoj trojmesačný pobyt na ostrovoch však neľutuje.
