ILUSTRAČNÉ FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Po tom, čo sa v Bratislave začalo masívne stavať, sa čoraz viac začala objavovať obava, či ostanú v hlavnom meste športoviská, na ktorých by si mohla široká verejnosť zašportovať, a či niektoré existujúce športoviská neustúpia výstavbe komerčne lepšie využiteľným stavbám.
Kontrola samosprávy je dostatočná
Pravdou je, že nových športovísk nepribúda veľa, naopak, tvrdí sa, že ich je čoraz menej. Aká je však pravda? Kto môže a kto nemôže ovplyvniť snahu zrušiť športovisko? Kto a do akej miery sa stará o existujúce športoviská a aké najväčšie problémy sú s ich správou?
Hlavné slovo pri odolávaní tlaku investorov získať povolenie stavať na pozemku v Bratislave má magistrát. Ako povedal hovorca primátora, kontrola mesta nad akoukoľvek investičnou činnosťou je aj v súčinnosti s mestskými časťami pomerne vysoká. Proklamované športové priority mesta zasa zaručujú, že sa neplánuje rušenie športovísk, naopak, mali by nejaké pribudnúť.
Popri magistráte majú mimoriadne dôležitú funkciu samotné mestské časti. Starajú sa o zverený mestský majetok, teda športoviská na svojom katastrálnom území. Snažia sa zabezpečiť peniaze, vymýšľať a realizovať projekty, ako udržať športoviská pri živote. Jednu z ciest, ako na to, si úspešne overili v Ružinove či v Karlovej Vsi. Pod gesciou mestskej časti vznikli športové kluby (Ružinovský ŠK a Karloveský ŠK), zrevitalizovali sa existujúce športoviská na výborne vybavené areály, na ktorých klub zabezpečuje nepretržitý dohľad. Lebo realita je taká, že nestrážené športovisko po krátkom čase padne za obeť vandalom.
Nevytláčajme ľudí na okraj sídlisk
Okrem peňazí, ktorých, prirodzene, nikdy nie je dosť, sa ako najväčší problém ukázali nevysporiadané vzťahy vlastníka pozemkov (niekedy je ich viac) a vlastníka alebo správcu samotných športovísk, ktoré na nich stoja. To je fakt, ktorý často brzdí akýkoľvek rozvoj športoviska, zväzuje ruky a môže sa stať napokon aj jeho hrobárom.
Istou ochranou ostáva územný plán, ktorý je záväznou normou pre mesto. Ak je v ňom územie zadefinované ako miesto pre šport a rekreáciu, tak ním aj musí ostať. Akékoľvek zmeny musia prejsť cez mestské zastupiteľstvo.
Jednou z možností, nad ktorou sa pri veľkom záujme investora o isté územie môže uvažovať, je recipročná výmena pozemkov. Športovisko napríklad na komerčne lepšie využiteľnej ploche ustúpi stavbe a vybuduje sa na inom mieste. Takéto riešenie sa však ľahko môže stať kontraproduktívne, ak uvažujeme v širších súvislostiach.
K zahusťovaniu územia v Bratislave dochádza najmä na sídliskách, kde športuje široká verejnosť a rastú tam možno aj budúci reprezentanti. Športoviská, ktoré boli ešte pred pár rokmi bokom od domov, sa novou výstavbou zrazu dostávajú do ich tesného susedstva. Hluk na ihriskách začne rušiť obyvateľov a začne sa uvažovať o recipročnej výmene pozemkov. Športovisko sa presunie na iné miesto, zväčša na okraj sídliska, možno aj ďalej. Môže sa znížiť počet jeho návštevníkov, všeobecný záujem oň. Z jednoduchého dôvodu - lebo je ďaleko. Ak vezmeme do úvahy aj fakt, že počet detí, čo sa venujú športu, už niekoľko rokov klesá, dopracujeme sa k tomu, že verejný tlak na stavbu nových a udržanie existujúcich športovísk môže z roka na rok klesať. A to je možno ten umieračik, čo zvoní bratislavským športoviskám.
(Ak sa chcete vyjadriť k téme o bratislavských športoviskách píšte na prokop.slovacek@sme.sk, alebo môžete diskutovať na www.bratislava.sme.sk v sekcii šport)
Anketa
Zástupcov mestských častí sme sa pýtali, ako je to so športoviskami, ktoré sú na ich území a majú ich zverené v správe, ako sa im darí zabezpečovať ich chod, revitalizáciu či modernizáciu.
Dúbravka
Milan Trstenský, vedúci oddelenia školstva, mládeže, kultúry a športu miestneho úradu: "Mestská časť má prehľad o všetkých športoviskách na svojom katastrálnom území. Miestny úrad spravuje športoviská škôl a parkov. Je pravdou, že nie všetky pozemky, na ktorých sa športoviská nachádzajú, sú majetkovo vysporiadané. Žiadny tlak sa však v tomto smere na nás nevytvára a nemáme žiadne informácie, že by sa mal vytvoriť. Problém revitalizácie športovísk riešime z prostriedkov fondu rozvoja bývania s cieľom pritiahnuť na športoviská nielen mládež, ale aj dospelých obyvateľov Dúbravky, a umožniť im celoročné športové vyžite."
Karlova Ves
Miroslav Tkáč, Karloveský športový klub: "Športoviská nám boli zverené štátom, zabezpečujeme ich údržbu a prevádzku. Nevlastníme ich. Revitalizácia pôvodných a výstavba nových športovísk závisí od aktuálnych finančných zdrojov mestskej časti. Takto bolo zrealizovaných niekoľko vonkajších športovísk. Aby športoviská nechátrali a využívali sa v prevádzkyschopnom stave, bol vytvorený projekt Karloveského športového klubu, ktorý sa priamo podieľa na správe niektorých športovísk a pomáha pritiahnuť verejnosť k športu. Školské športové zariadenia sa v Karlovej Vsi využívajú intenzívne, čo umožnilo a posilnilo zriadenie Fondu rozvoja športu a telovýchovných zariadení."
Rača
Vojtech Nezhoda, oddelenie správy majetku miestneho úradu: "Mestská časť má v správe športoviská, ktoré slúžia ako detské ihriská, ďalej športoviská na voľnočasové športové aktivity pre širšiu verejnosť. Podľa požiadaviek a podľa finančných možností ich udržiavame. Pokiaľ ide o majetkovoprávne usporiadanie vlastníckeho vzťahu k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú športoviská, časť z nich je vo vlastníctve hlavného mesta, časť je v správe mestskej časti a časť je majetkovo neusporiadaná. U nás sa vyskytli dva prípady s cieľom realizovať investičný zámer v lokalite, ktorá je určená na šport a rekreáciu, čo by malo za následok likvidáciu dvoch športových areálov. V oboch prípadoch sme vydali zamietavé stanovisko."
Rusovce
Mária Jajcajová, oddelenie sociálnych vecí a kultúry: "Naša mestská časť vlastní futbalový štadión a v rozpočte prispievame na jeho chod. V areáli základnej školy sú športoviská, ale tu je problém. Pozemky nie sú vysporiadané, takže sa čaká na doriešenie problému. Žiaden tlak zo strany prípadných investorov rušiť ihriská a stavať na nich zatiaľ nepociťujeme. Napokon, o všetkom musí rozhodnúť miestne zastupiteľstvo. V budúcnosti by sme chceli športovú ponuku skôr rozširovať o športovo-rekreačné lokality."
Ružinov
Ľubica Križánková, vedúca Ružinovského športového klubu: "Správu niektorých športovísk zabezpečujeme prostredníctvom Ružinovského športového klubu, podniku verejnoprospešných služieb či STARZ-u. Niektoré areály a objekty sú v ekonomickom prenájme, alebo sú ich majiteľmi rôzne subjekty. Nie sú to vždy športové kluby, lebo tie sa, bohužiaľ, skôr svojich objektov zbavujú. Nemalo by byť rozhodujúce, kto dané športovisko prevádzkuje, ale na aký účel ho prevádzkuje. Pri jeho využití pre rekreačné účely je jeden z možných spôsobov delenie sa o náklady na prevádzku medzi obcou, štátom a sponzormi. Každá z uvedených strán by však mala byť zvýhodnená pri takejto podpore."
Vajnory
Anna Zemanová, starostka: "Nevysporiadané pozemky pod športoviskami môžu spôsobovať problémy. Veľkou pomocou by bolo usporiadanie vlastníckych vzťahov a poskytnutie náhradných pozemkov prípadným pôvodným vlastníkom. Pozemky by sa dali previesť na samosprávu, ktorá by mala povinnosť a právny titul starať sa o ne."
