List čitateľa
Zdá sa, že opadáva zo mňa vytrvalosť a dôvera. Nastalo obdobie skepticizmu. Na článok Public art nemá v Bratislave dlhý život by zatvrdnutému pesimistovi (a možno nielen jemu) nenapadlo reagovať inak než výrokom "dajte sviniam perly".
Obdivujem vytrvalosť a neutíchajúcu nádej v časy porozumenia (priblíženia umeniu) širokým masám. Donekonečna si navrávame, že aj keď sú začiatky ťažké, časom zberáme úrodu. Len akosi už si ju nestíhame vychutnať, otrávení jedom účinkujúcim na polceste.
Vraj ľudia ešte nie sú pripravení na umenie. Veď ako by aj mohli, keď niektoré galérie by mali niesť skôr názov galantérie (ako veľmi trefne poznamenal Boris Ondrejička v jednej z relácií). Masovo navštevovaná výstava vystavuje meno, známe meno, najčastejšie umelca po smrti (zásluhy až po smrti, za života muky, trápenie, veď to je správny život umelca).
Také meno, ktoré pozná, s prepáčením, aj človek s menším kultúrnym záujmom, občas rozoberajúci s paňou od gombíkov nie náladu obrazov, farbu, poetiku, ale dobre overené škandály zo života umelca (veď to bol ožran). Určite je záujem o umenie potešujúci, aj keď je niekedy otázne, či sa návštevník prišiel pozerať, alebo chcel byť iba videný.
Ako bolo poznamenané v článku, rozkradnuté diela svedčia o kultúrnej úrovni našej spoločnosti. Nielen tie, ale aj deptanie, odvrhnutie spoločnosťou, prudká závisť smerom k tým talentovaným, nedocenenie toho (tých), čo tu máme, udupávanie talentu detí v zárodku nervóznymi a nenaplnenými (vďaka všetkým tým ostatným za odolnosť voči tomuto jedu) učiteľmi, rušenie kultúrnych relácií (Literárne oko, Metro) nedostatok časopisov, zrušenie jedného rádia (Ragtime), aby potom druhé (FM rádio) hralo za štyri roky od zrušenia to, čo zrušené hralo pred desiatimi (vďaka však aspoň za to).
Neúspešný radšej ničí, než by si uvedomil, že public art je tu pre neho, nemusí chodiť do galérie, vstupné zaplatiť, stačí len vnímať, ak chce. (Street art sa nestretol s veľkým nadšením ani v Prezidentskej záhrade bývalého prezidenta, ktorý dával prednosť inému street artu - žiarovkám.)
Ak chcete zanechať perly na ulici, radím jedine s okovami, zhotovené z tých najodolnejších materiálov.
P. S.: Biele bicykle sa v Bratislave tiež neosvedčili, domnienka, že amsterdamskí obyvatelia sa predsa nemôžu extrémne líšiť od bratislavských, sa nepotvrdila, bicykle zmizli za pár dní.
Autor: ANDREA BACIGALOVÁ
