V roku 1241 sa zo samého srdca Ázie dostali až k nám kruté a neľútostné hordy mongolských Tatárov. Ich vpádu odolávali iba opevnené mestá a hrady mocnými kamennými hradbami. Keď pustošiace hordy neboli schopné vojensky dobyť opevnené miesto, snažili sa jeho obyvateľov vyhladovať. Medzi inými i Bratislavu.
Bratislava bola odjakživa aj chýrnym mestom rybárov a viacerí z nich na čele s Lukáčom sa rozhodli pre nebezpečný čin. Predstúpili pred samotného richtára a žiadali, aby smeli každú noc otvoriť Rybársku bránu, prejsť cez ňu k Dunaju a do svitania loviť ryby. Mestská rada sa dlho radila, ale keď zvážila ťažkú situáciu mesta, nakoniec s Lukáčovým návrhom súhlasila.
A tak sa rybári noc čo noc plavili po Dunaji a ráno odovzdávali svoje úlovky, ktoré mestská rada spravodlivo rozdeľovala. No Tatári raz za splnu mesiaca rybárov zbadali a pustili sa ich prenasledovať. Len-len že sa Lukáčovi a jeho druhom podarilo ujsť a uchýliť sa na skalu vyčnievajúcu z Dunaja. No situácia sa aj tak zdala beznádejná.
Už začalo svitať, keď sa zrazu nad Dunajom objavil veľký orol a spustil sa až nad hladinu rieky. Mocným mávaním krídel tak rozbúril vodu, že sa na nej vzduli obrovské vlny. Tatári neboli vo vode obratní a ich loďky sa potopili. V tatárskom tábore nastal zmätok a strach, lebo vraj obyvateľom mesta pomáhajú aj prírodné živly, a tak svoje táboriská zlikvidovali a spred mesta odtiahli.
Keď v roku 1888 Prvá bratislavská sporiteľňa darovala mestu pred novopostaveným Národným divadlom fontánu, mesto jej zhotovením poverilo tunajšieho rodáka Viktora Tillgnera. A toho podľa legendy inšpiroval opísaný príbeh, takže zhotovil fontánu, na ktorej mohutný orol odnáša zo zeme na Olymp Diovi krásneho mládenca Ganymeda. Ale v skutočnosti ten orol vraj znázorňuje záchrancu mladých rybárov pred ukrutnými Tatármi.
IGOR JANOTA
