Bratislava 23. januára (TASR) - Po dohode troch najvyšších slovenských ústavných činiteľov sa summit prezidentov USA a Ruska, Georgea W. Busha a Vladimira Putina, bude konať 24. februára na Bratislavskom hrade.
TASR v tejto súvislosti vydáva krátky prehľad dejín hradu a jeho politický význam v slovenskom a medzinárodnom kontexte.
Hrad bol vždy symbol spoločenského významu a dávnovekosti Bratislavy. Mocensky významnejšie osídlenie sa na ňom predpokladá už v neskorej dobe kamennej (3. tisícročie pred n. l.) alebo v mladšej dobe bronzovej - pred rokom 1000 pred n. l. Pred zlomom letopočtov bol hradný vrch dominantnou súčasťou významného keltského oppida, ktorého obyvatelia razili aj známe mince s nápisom Biatec.
Dôstojný spoločenský význam dosiahol hrad počas veľkomoravského obdobia. Práve na ploche vtedajšieho včasnostredovekého hradiska sa nachádzala veľkomoravská bazilika. Je to jedna z mála a zároveň najväčšia kresťanská stavba na území Slovenska, ktorú postavili v 9. stor. Hradný vrch si zachoval svoj význam i po páde Veľkej Moravy a pri formovaní uhorského kráľovstva, ktoré vzniklo po príchode Maďarov okolo roku 1000. Práve necelých sto rokov po zániku Veľkej Moravy sa Slovensko stalo súčasťou uhorského kráľovstva. Bratislavský hrad opevnený valmi a priekopami bol najvýznamnejším vojenským a správnym centrom západnej časti uhorského kráľovstva, neskôr bratislavského komitátu. O veľkú prestavbu hradu sa v 15. stor. zaslúžil Žigmund Luxemburský. Po opevňovacích prácach prišiel na rad aj palác. Cisár ním uviedol do našich krajín nový typ stavby, štvorkrídlovú budovu so štvorcovým nádvorím.
Hrad bol majetkom, ba nejaký čas aj sídlom uhorského kráľovského dvora. Túto skutočnosť potvrdil zákonný článok uhorského snemu č. 49 z roku 1536. Určil, že v krajine, pokiaľ ju celú neoslobodia od Turkov, bude Bratislava hlavným a korunovačným mestom Uhorského kráľovstva. Po Žigmundovi prestavovali hrad z rozhodnutia uhorského snemu aj počas vládnutia rakúskeho cisára Ferdinanda. Práce trvali 14 rokov (1635-1649) a viedol ich Pavol Pálffy. Podstatnej úprave sa hrad podrobil za vlády Márie Terézie. Ambiciózna cisárovná na snažila hrad zmeniť na reprezentačné letné kráľovské sídlo. Vyrástli tu nové budovy - letná jazdiareň, kancelárie, kuchyňa, sklady a najmä palácová prístavba - Tereziánum.
Úpadok hradu sa začal v závere 18. stor., keď rakúsky cisár Jozef II. presunul sídlo Uhorska do Budína. Na hrade sa potom nachádzal uhorský generálny seminár (študoval na ňom aj Anton Bernolák), ktorý vychovával katolíckych kňazov pod štátnym dozorom, následne kasárne, no a požiar, ktorý vypukol 11. mája 1811, znamenal jeho radikálny úpadok. Chátrajúce torzo bratislavského hradu sa takmer stalo obeťou nezmyselnej súťaže vypísanej na projekt novodobej zástavby hradného vrchu. Súťaž uskutočnili v rokoch 1941-1942 počas obdobia tzv. slovenského štátu. Úspešné zavŕšenie tohto nekoncepčného plánu by znamenalo úplné zbúranie hradu. Po druhej svetovej vojne sa od týchto plánov upustilo a nadviazalo sa na aktivity architekta Dušana Jurkoviča a maliara Janka Alexyho (ktorý v nich pokračoval).
Rekonštrukcia hradu sa uskutočnila v rokoch 1956-68. Po obnove nadobudol hrad takmer úplný pôvodný vzhľad, aký mal po tzv. tereziánskej prestavbe v 18. storočí.
Hrad začali rekonštruovať a upravovať pre spoločensko-reprezentatívne potreby Československej republiky. V septembri 1958 sa začal rozsiahly archeologický výskum hradu, ktorý bol podstatnou súčasťou jeho úplnej rekonštrukcie a obnovy. Po obnovení hradu sa stal svedkom významnej udalosti. Išlo o akt podpísania Zákona o československej federácii. Národné zhromaždenie ČSSR prijalo 27. októbra 1968 ústavný zákon o československej federácii. Slávnostné podpísanie sa uskutočnilo na obnovenom bratislavskom hrade 30. októbra 1968 a zákon nadobudol platnosť 1. januára 1969. Aktérmi podpisu boli prezident ČSSR Ludvík Svoboda, predseda Národného zhromaždenia ČSSR Josef Smrkovský a premiér ČSSR Oldřich Černík. Neskôr tu prvá vláda SSR vykonala 2. januára 1969 slávnostný sľub. Po novembri 1989 tu mal svoje štátne priestory federálny prezident Václav Havel. Tretieho septembra 1992 v Rytierskej sále hradu predseda SNR Ivan Gašparovič a premiér Vladimír Mečiar slávnostne podpísali novoprijatú slovenskú ústavu. Onedlho, 25. mája 1994 bratislavský Hradný vrch získal ďalšiu architektonickú dominantu, keď slávnostne otvorili novú budovu NR SR.
Bratislavu ani SR doteraz nenavštívil najvyšší predstaviteľ USA, predstaviteľ ZSSR alebo Ruska už v Bratislave bol. Za zmienku stojí demokratickým svetom s obavami sledované bratislavské stretnutie predstaviteľov komunistických strán štátov Varšavskej zmluvy, kde 3. augusta 1968 vyšla na svetlo sveta Brežnevova doktrína o zásadách obmedzenej suverenity socialistických krajín. O pár dní aj v mene tejto doktríny vstúpili vojská Varšavskej zmluvy protiprávne na územie Československa. V histórii už samostatného Slovenska došlo na bratislavskom hrade k významnému dejinnému aktu. Vtedajší prezident Ruskej federácie Boris Jeľcin a prezident SR Michal Kováč podpísali v Bratislave Zmluvu o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou.
V priestoroch hradného paláca sú reprezentačné miestnosti SNR; ďalej tu sídli Historický, čiastočne i Archeologický ústav SNM. Na Bratislavskom hrade sú inštalované historické expozície obsahujúce cenné exponáty slovenských národných dejín od počiatku až po súčasnosť (vrátane vzácnej numizmatickej a archeologickej časti). Historické expozície prezentujú vývoj hmotnej i duchovnej kultúry, ako aj sociálne a politické boje na Slovensku. Po vzniku samostatnej SR sa uvažovalo, že hrad bude sídlom prezidenta. Nakoniec sa ním stál terajší prezidentský palác (bývalý Grasalkovičov). Napriek tomu najmä v prvých rokoch samostatného Slovenska sa stal Bratislavský hrad svedkom viacerých štátnických aktov súvisiacich s oficiálnou aktivitou prezidenta SR.
dh pa
