Čo považujete za najväčšie prekvapenie pri vašom vstupe do divadelného sveta?
Jozef Ciller, scénograf
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
"Permanentný stres. Divadlo je zložené z emócií, v rámci ktorých má scénograf zodpovednosť zhmotniť fantáziu napriek bezpečnostným a technickým obmedzeniam, nízkemu rozpočtu a ďalším hendikepom. Stáva sa akýmsi hromozvodom nesplnených ambícií."
Ako ste privítali existenciu výstavy o divadle a čo od nej očakávate?
Viliam Klimáček, dramatik
"Jan Werich kedysi hovorieval, že DIVADLO je nielen od slova DÍVAŤ sa, ale aj DIVIŤ sa, takže sa teším, že sa budem dívať, lebo divadlo je pre mňa "očné" umenie. A určite sa aj začudujem, keď pri dívaní sa nájdem niečo z dejín, čo určite neviem. Takže - teším sa!"
"Na výstavu som zvedavá. Údajne na nej bude množstvo krásnych a hodnotných exponátov, ktoré sa oplatí vidieť. Divadlo, to je svet vo svete a dejiny divadla vypovedajú aj o dejinách celej krajiny. Dúfam, že tento projekt prispeje k renesancii spoločenského záujmu o kultúru a o kultúrne hodnoty vôbec."
foto - ARCHÍV DÚ
Ako sa zmenilo divadlo v priebehu rokov, ktoré na divadelnej scéne pôsobíte?
Mária Kráľovičová, herečka
"Slovenské profesionálne divadlo je strašne mladé. Zrodilo sa z nadšenia a ideálov tvorivého spoločného priestoru slovenského a českého umenia. Som stále vernou žiačkou svojich predchodcov a partnerov zo SND. Som šťastná, že aj dnes môžem podávať ruku a dodávať odvahu tým, čo prichádzajú. Divadlo za možnosti, ktoré dostalo, nie je nič dlžné, vždy vrátilo, čo dostalo. Práve Činohra SND neraz obstála v porovnaní s najslávnejšími svetovými scénami. Slovensko už vtedy vstúpilo do Európy a myslím, že je v nej dodnes." foto Sme - Pavol FuntÁl
"Divadlo sa zmenilo výrazne. Keď som vstupoval do divadla, bolo to koncom sedemdesiatych rokov, divadlo bolo pomerne slobodným a významným priestorom a to nielen pre divadelníkov, ale aj pre publikum. V divadle sa odkrývali Pandorine skrinky ľudských a spoločenských vzťahov. Po revolúcii sa spoločnosť stala slobodnou, ale divadlo stále hľadá svoj spoločenský význam. Omnoho výraznejšia je jedna z jeho čŕt - divadlo zábavy. Iné divadelné druhy a žánre sa stali a stále sú čoraz menej atraktívne pre diváka. Nemyslím si, že je to len problém diváka, ale je to problém aj samotných tvorcov. Pretože súčasné divadlo svojimi témami, prostriedkami a formou nie je schopné nájsť svoju dobu."
"Bol som s rodičmi na operete Cigánsky barón na Novej scéne v Bratislave. V pamäti mi navždy utkvel popevok "Cigánsky barón som ja, mňa každá Cigánka zná" a týmto heslom sa riadim dodnes."
Foto TASR -
Zuzana Čižmáriková
Anna Šišková, herečka
"Môj prvý detský dotyk som zažila v bábkovom divadle. Mala som asi 6 rokov. Hrali predstavenie Kráska a zviera. Ešte dva týždne potom som mala strašidelné sny.
A môj prvý dospelý dotyk - bola som na predstavení, ktoré sa mi veľmi páčilo. Rozhodla som sa pogratulovať hercom, a tak som za nimi cez prestávku išla do šatní. Rovno cez javisko. Z divadla ma vyhodili."
Foto TASR - Alica Jančoková
Ľuboš Kostelný, herec
"Prvý divadelný zážitok mám z tretej triedy na základnej škole. Boli sme v martinskom divadle na Statkoch zmätkoch, ktoré vo mne nenechali žiadny dojem a ani vo sne by mi vtedy nenapadlo stať sa hercom. Vtedy som túžil byť takým spevákom ako Peter Nagy. V piatej triede som začal chodiť do divadelného krúžku Kamarát. Odtiaľ ma však po pol roku vyhodili, pretože som neprišiel na predstavenie. Rodičia ma prihlásili zároveň aj na hodiny huslí. Bolo ťažké to všetko stíhať, takže som postupne na hodiny huslí prestal chodiť, hoci si rodičia mysleli, že v učení pokračujem. No a práve v deň predstavenia divadelného krúžku Kamarát som to chcel napraviť a rozhodol som sa predsa len ísť na hodinu huslí, ale ani tam som neprišiel..." foto - ARCHÍV SND
