|
FOTO - ARCHÍV DÚ |
Pocit slobody a otvorených možností po druhej svetovej vojne sa premietol aj do atmosféry vládnúcej v existujúcich aj v novovznikajúcich divadlách. Nový totalitný systém po februári 1948 však priniesol podstatné zmeny. Divadlo sa považovalo za jeden z najúčinnejších prostriedkov politickej propagandy a ideologického boja. Napriek tomu celý rad významných tvorivých činov ďaleko prekračoval politické a ideologické doktríny. Umelecká výpoveď, tlmočená sugestívnou metaforickou divadelnou rečou, smerovala ku skutočnému, všeobecne platnému humanizmu bez akýchkoľvek ideologizujúcich prívlastkov, k divadlu občiansky angažovanému.
Po roku 1989 sa ideologický vplyv štátu na divadlá ochromil, prestali platiť umelecké i neumelecké zákazy. Vznikajú nové divadlá. Umelecká tvorba odráža novú situáciu, divadlo sa komercionalizuje.
