|
Čosi podobné sa už dnes len tak nevidí. Potraviny so starou fasádou, v ktorých sa predáva ešte aj dnes. |
kopec, ktorý sa používal pri korunováciách uhorských kráľov. Kráľ na koni pri tejto príležitosti vystúpil na kopec a mečom sekal na všetky strany sľubujúc, že bude krajinu chrániť pred nepriateľskými útokmi. Tento kopček po preložení korunovácií do Budína v roku 1870 rozobrali. V 19. storočí viedla cez námestie a Mostovú ulicu trať konskej železnice, neskôr tu bola konečná zastávka električky z Viedne do Bratislavy. Na Medenej ulici, ktorá ústi do Námestia Ľudovíta Štúra, boli viaceré priemyselné podniky, medzi inými aj továreň Antona Marschalla na výrobu kočov. Od roku 1910 do 1975 na ulici žil básnik Ján Kostra. Dnes sa stala najmä sídlom hudobných obchodov a útulných barov.
ELA NAHÁLKOVÁ
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
|
Nad kasínom v neobarokovej budove Reduty so secesnými prvkami sú zo strany Medenej ulice zaujímavé detaily. |
|
Ezoterický zážitok v Budha bare na Medenej majú možno viacerí za sebou. Zostať však v noci sám pred dverami podniku s týmto Budhom môže byť aj strašidelné. |
|
Slovenská národná galéria sídli v Eszterházyho paláci na Námestí Ľudovíta Štúra od roku 1950. Neorenesančná budova vznikla v 19. storočí a pripomína vrcholnú taliansku renesanciu, zvlášť architektúru mestských palácov. Na prízemí honosnej budovy pôsobila legendárna kaviareň Berlinka, ktorá v rekonštruovanej "stĺpovej sieni" poskytuje služby verejnosti aj dnes. Momentálne je celý objekt v rekonštrukcii. |
|
Toto sú dvere do secesného nájomného domu z roku 1908 na Medenej ulici. Možno len hádať, koho alebo čo fantázia architekta postavila na stráž po bokoch dverí - vtáky, netvory? |
|
Malý útulný bar na Medenej víta návštevníkov pestrými farbami a malou nálepkou smrtky s prekríženými hnátmi na dverách s nápisom "Hryech Zabýja". |
|
Námestie Ľudovíta Štúra má za sebou dlhú históriu súsoší. To dnešné zobrazuje Ľudovíta Štúra a bolo postavené za socializmu. V 19. storočí tu však bolo krásne mramorové súsošie sochára Jána Fadrusza zobrazujúce Máriu Teréziu v nadživotnej veľkosti. V roku 1921 padlo za obeť politickým vášňam. Na jeho mieste postavili v roku 1938 sochu Milana Rastislava Štefánika s plastikou leva držiaceho štátny znak. Podľa pôvodného zámeru mali byť piliere a plastiky leva štyri a lev sa mal pozerať na petržalskú stranu Dunaja, kde bola vtedy štátna hranica. Vzhľadom na medzinárodné napätie bol napokon lev natočený k soche generála. Sotva leva dokončili, už bol (údajne aj na Hitlerov podnet) odstránený. Štefánikova socha zmizla z námestia v 50-tych rokoch. |
|
Nielen pravidelní vymetači koncertov určite poznajú Dr. Horáka na Medenej ulici. Dajú sa tu kúpiť lístky v predpredaji na mnohé kultúrne akcie. |
|
|
