Takáčová: Miera talentu sa prejaví v tom, ako rýchlo sa dieťa učí

Pozná to takmer každý. Boľavé nohy, modriny na celom tele po tvrdých pádoch, ale aj dobrý pocit, že sa niečo konečne podarilo. To všetko sa dá zažiť, keď sa človek v akomkoľvek veku učí korčuľovať. Na tréningovej ploche Zimného štadióna Ondreja Nepelu využívajú deti od štyroch do jedenástich rokov už druhý týždeň možnosť naučiť sa správne korčuľovať. Každú sobotu ráno od trištvrte na osem a v pondelok od osemnástej hodiny drilujú svoje prvé krôčiky na ľade. Pod dohľadom profesionálnych trénerov sa v detskom veku akákoľvek pohybová činnosť učí najlepšie.

"Kurz trvá tri mesiace, deti sa snažíme naučiť správne korčuľovať a ukázať im, čo všetko môžu na korčuliach na ľade dokázať," vysvetľuje Eva Takáčová z Krasoklubu Bratislava, ktorý spolu s ŠKP Bratislava kurz organizuje. "Momentálne pracujeme s približne tridsiatimi deťmi, zopár by ich ešte malo pribudnúť. Niektoré sú absolútni nováčikovia, niektoré zostali z minulej várky detí. Vzhľadom na to, že v Bratislave sa kurzom korčuľovania venujú aj v niektorých škôlkach, považujem tento počet za dobrý. No boli časy, keď sa nám po ľade naháňalo aj sto detí."

Čím väčšia základňa, tým sú možnosti pre výber talentov väčšie. A takéto kurzy majú slúžiť práve na to, aby si tréneri vyhliadli talentované deti. "Miera talentu sa prejavuje v tom, ako rýchlo sa dieťa dokáže učiť nové veci. To je prvý signál. Ak sa nám z tohto pohľadu niekto páči, vezmeme ho na testy, kde mu zmeriame vrodenú odrazovú výbušnosť. Ak sa nám aj ďalej pozdáva, môžeme s ním začať pracovať na jeho budúcej krasokorčuliarskej kariére. Ideálny je vek okolo 4 až 5 rokov, no individuálne danosti sa môžu prejaviť aj neskôr. Nikoho nemožno odpisovať vopred," vysvetľuje Takáčová.

Aj rodičom laikom, poctivo mrznúcim za mantinelmi, je jasné, že nie z každého môže byť krasokorčuliar. Niektoré deti si občas poplačú, iné radšej statočne zatnú zuby, ďalšie si to v dresoch Hossu, Demitru či Cígera poriadne užívajú. Podľa ich guráže to vyzerá tak, že raz aj z nich môžu byť idoly.

"Niektorí chlapci naozaj môžu skúsiť hokej a v Bratislave sa rozbehlo už aj umelecké korčuľovanie, čo je rekreačná forma krasokorčuľovania. Podnet, aby sa niečo také na Slovensku robilo, vznikol práve v Bratislave a už existuje aj celoslovenská súťaž. Možno sa raz dopracujeme aj k synchrónnemu krasokorčuľovaniu družstiev, ktoré je vo svete celkom populárne."

Eva Takáčová prežila s deťmi na ľade už mnoho rokov. Aj ona si uvedomuje, že zástupcovia klubov z hlavného mesta sa čoraz väčšmi vytrácajú z popredných krasokorčuliarskych pozícií u nás.

"Je to možno tým, že deti v Bratislave sú pohodlnejšie, majú k dispozícii veľa lákadiel. Deťom v iných mestách ešte ostalo viac snahy presadiť sa, niečo dokázať. Všetky tri bratislavské kluby sa musia pokúsiť vytvoriť dobrú pracovnú atmosféru a svoje sily spoločne sústrediť na zopár talentov, ktoré v Bratislave sú. Je mi jasné, že takáto investícia nemusí byť vždy stopercentne návratná. Napriek tomu dúfam, že Bratislava sa časom vráti medzi domácu elitu."

PROKOP SLOVÁČEK