Dlhý dom z 80. rokov 19. storočia oproti evanjelickej základnej škole bol dlho známy ako hodtel Continental. Zbúrali ho v 80. rokoch 20. storočia.
FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Konventná ulica
Táto nová a pekne vybudovaná ulica spája Koziu ulicu so Suchým mýtom. Ulica dostala meno podľa evanjelického konventu, ktorý tvorí 7000 veriacich.
Medzi významnejšie budovy Konventnej ulice patria nižšie a vyššie školy evanjelického konventu.
Evanjelická škola
Postavili ju na mieste starého Eibeswaldovho domu. Dňa 12. novembra 1689 sa budova stala majetkom evanjelickej cirkvi, ktorá ju odkúpila za 236 zlatých, škola v nej ostala do roku 1733. V tom roku prišlo od miestodržiteľskej rady povolenie zbúrať chatrnú budovu a postaviť novú.
Dňa 22. októbra 1783 bola škola kompletne hotová. Má deväť priestranných učební a na poschodí veľkú aulu. Stála 8000 zlatých. Sú v nej umiestnené nielen ľudové školy, ale aj Šimkova knižnica s bohatou zbierkou historických prameňov a iných diel.
Kostol
Severný vchod nemeckého evanjelického kostola je z Kozej ulice. Základný kameň kostola položili 26. júna 1774, dokončili ho koncom roku 1776. Jeho dĺžka je 18, šírka 12 siah. Má dva rady okien, horné sú pekné a vysoké.
Kostol postavili v niekdajšej záhrade Eibeswaldovho domu. Strešnú konštrukciu kostola považujú odborníci za majstrovské dielo tesárskeho remesla.
Celkový náklad na stavbu kostola bol 46 546 zlatých. Celková rozloha pozemku, ktorý patrí k evanjelickej škole, je 1294 štvorcových siah, teda 1 jutro a 94 štvorcových siah.
Lýceum
Ďalšou významnou budovou na Konventnej ulici je lýceum na rohu Konventnej a Lýcejnej ulice. Staval ho prešporský stavebný podnikateľ Ehrenreich Gottfried Bendl od 23. augusta 1854 do 8. septembra 1855 za dohodnutú sumu 20 000 strieborných.
V budove sídli Teologická akadémia uhorskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
Teologickú akadémiu otvorili 12. septembra 1882 v maďarsko-slovenskom kostole. Je pod priamou správou uhorskej evanjelickej cirkvi, ktorá prispieva na jej chod sumou 3000 zlatých. Štyri ročníky navštevuje 30 poslucháčov, riadnych profesorov je šesť. Akadémiu spravuje veľký výbor. Má samostatnú pokladnicu.
Gróf Ján Pálffy založil v prospech akadémie nadáciu 16-tisíc zlatých. Hoci sa teológia v roku 1882 oddelila od lýcea, podľa ustanovenia nadácie majú poslucháči akadémie zmluvne zabezpečenú podporu z dobročinných fondov.
V tej istej budove je teologický domov, kde poslucháči dostávajú sčasti bezplatne, sčasti za veľmi mierny poplatok byt aj stravu.
(Nabudúce Lýcejná ulica)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy Ferdinandovo mesto (Vydal Albert Marenčin PT). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli.
