Zákon o vodách hovorí, že v blízkosti vodného zdroja sa nesmú stavať produktovody na nebezpečné látky. Novela zákona povoľuje výnimku, ak ide o dobre zabezpečené potrubie.
FOTO - ARCHÍV SME
Ešte stále sa čaká na povolenie na výstavbu ropovodu medzi Bratislavou a rafinériou ÖMV vo Schwechate pri Viedni. Potvrdila to Slávka Pirčová, tlačová tajomníčka Transpetrolu. Ropovod má viesť aj cez chránené územie so zásobárňou pitnej vody, s čím nesúhlasia vodári a niektoré mestské časti. Umožnila to novela zákona o vodách, podľa ktorej možno výnimočne stavať produktovod aj v blízkosti vodných zdrojov, ak je dobre zabezpečený. Podľa predchádzajúceho znenia zákona sa na území zdroja pitnej vody zakazovalo stavať produktovody na prepravu nebezpečných látok bez výnimky.
Potrubie by malo viesť aj chráneným krajinným územím Dunajské Luhy, križovať Dunaj a pokračovať do Rakúska. Pri poruche môže byť hrozbou pre vodné zdroje Ostrovné lúčky-Mokraď, Kalinkovo a Šamorín. Zo zdroja Ostrovné lúčky je napríklad zásobovaná časť Bratislavy - okrem iných mestské časti Petržalka a Vrakuňa. Odborníci tvrdia, že aj únik malého množstva ropnej látky môže spôsobiť veľké škody - liter ropy znehodnotí milión litrov vody. "Na území Žitného ostrova bude potrubie uložené v chráničke," tvrdí Transpetrol. V auguste minulého roka bolo na magistráte verejné prerokovanie dopadov projektu na životné prostredie. Zároveň vzniká štúdia týchto dopadov a podľa Transpetrolu by sa s výstavbou malo začať až po jej vydaní v roku 2005. Koncom augusta vydalo súhlasné stanovisko mesto. "Zámer je v súlade s aktualizáciou územneho plánu z roku 1993, ktorá znie: ochranné pásma - územná rezerva koridoru produktovodov Slovnaft - Schwechat. Podmienkou mesta je také technické riešenie, ktoré zabezpečí maximálnu ochranu vôd a poľnohospodárskej pôdy," informoval hovorca primátora Milan Vajda.
Mestská časť Petržalka, ktorá by v prípade znečistenia vodného zdroja mala ohrozené zásobovanie pitnou vodou, navrhovala alternatívne riešenie. "V územnom pláne nebolo rešpektované obmedzenie, ktoré vyplývalo zo zákona o vodách platného v čase jeho spracovania. Najvhodnejší je variant vedenia ropovodu systémom rúra v rúre od Slovnaftu až po hranicu s Rakúskom, s prechodom popod Dunaj v štôlni," povedala petržalská hovorkyňa Milka Podmajerská.
Bratislavská vodárenská spoločnosť podporuje nulový variant. Pre vodárov je ropovod neprijateľný aj z ekonomického hľadiska. "Máme štátom garantované právo na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Ak garancia nebude naplnená, preberá zodpovednosť štát," povedal generálny riaditeľ Bratislavskej vodárenskej Daniel Gemeran.
Fakty o ropovode
Ropovod má merať 60 kilometrov. Podľa plánov olejárov má začať fungovať v roku 2006 s ročnou prepravnou kapacitou 3,6 milióna ton ropy. To by urobilo zo Slovenska dôležitú krajinu v tranzite ropy. Výstavba má stáť 28 miliónov eur, z ktorých osem by mal zaplatiť Transpetrol a zvyšok rakúska strana.
Zákon umožňuje výnimku
Novela zákona o vodách platná od 1. júla 2004 hovorí, že orgán štátnej vodnej správy môže v jednotlivých prípadoch povoliť výnimku zo zákazu stavať pri zdroji pitnej vody produktovody na prepravu nebezpečných látok. Môže to urobiť, ak ide o verejnoprospešnú stavbu alebo ak sa pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie preukáže, že navrhované opatrenia zabezpečia ochranu vôd.
Konanie o výrube je prerušené
Petržalská samospráva prerušila konanie vo veci výrubu stromov, o ktorý žiada Transpetrol z dôvodu výstavby ropovodu. Konanie je prerušené až do doručenia výnimky na výstavbu ropovodu a záverečného stanoviska ministerstva životného prostredia.
