Výstava Som dieťa šesťdesiatych rokov Michala Studeného potrvá v Pálffyho paláci do 13. februára.
ch.
"Treba sa pripraviť na rafinovanú farebnosť, pretože Studeného maľby sa odklínajú postupne," hovorí o obrazoch Vladimír Popovič, výtvarník a priateľ maliara. "Sú to snové obrazy, ale autor pritom nevnucuje svoje oči. Prináša varovania a túžby, aby sme nestratili politickú pamäť." Hoci Studený nazýva sám seba "romantickým pragmatikom", pre Popoviča je najmä alchymistom, ktorý báda v hlbinách podvedomia, naslúcha krásnym utópiám a nenecháva ich zomrieť. "Dôveruje dvojrozmernej ploche a toto manželstvo je trvalé."
Okrem zmyslu pre humor sú mnohé vystavené politické obrazy, ako napríklad Socialistické a kapitalistické H alebo koláže s oceneniami pre Havla, plné zjavného posolstva. "Je dosť riskantné robiť takéto obrazy, lebo doba sa mení. Ale presvedčil som sa, že niektoré veci zostávajú nosné, len sa posunú," tvrdí Studený. "Svet nie je čierno-biely. Raz je čierna napravo a biela naľavo, potom sa to obráti. Preto sa zlosť a nenávisť neopláca, ale frflať, ozvať sa, keď som v práve, to je skoro ako povinnosť," myslí si výtvarník, hoci, ako dodal, u nás sa to dnes veľmi nepestuje. "A pritom je to jedna z ciest, ako ozdraviť spoločnosť," hovorí. Pre často hrubú, pastóznu maľbu, kde Studený len vytlačí obsah tuby s farbou na plátno, sú charakteristické aj vložené predmety ako mince, zrkadielka, sušené rastliny alebo odznaky. Do tvorby koláží, ale aj ľahkých pastelových malieb, plných zmyselných ťahov štetca, s radosťou zapája svojich blízkych. Odtlačky rúk rodiny, podpis manželky či maličké fotografie všetkých potomkov v symbolickej Rozprávke o Jankovi Hraškovi - obraze, ktorý vyjadruje cesty detí po svete v hrachových luskoch. V mnohých sa však objavujú aj maličké sklíčka či úlomky rozbitých zrkadiel.
"Zrkadielka používam posledné desaťročie dosť často. Inšpiroval ma text Janka Alexyho, v ktorom kedysi napísal, ako si jedna pani na istej výstave pozorne prezerala každý obraz. Zaujalo ho to a tak šiel za ňou. No zistil, že sa nepozerá na tie obrazy, ale na seba!"
Palác je verejnosti prístupný denne okrem pondelka od 14.00 do 18.00.
Michal Studený (1939) sa narodil v Prahe. Vyštudoval na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave grafiku, neskôr študoval na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri Jozefa Chovanca a Petra Matejku. Po okupácii sa v roku 1970 odsťahoval na Gemer, o štyri roky neskôr sa však s rodinou vrátil do Dunajskej Lužnej. Od roku 1980 pracuje v ateliéri v Bratislave.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL