Stará Veterná ulica Ferdinandovho mesta spája Konventnú ulicu so Suchým mýtom, respektíve s Hurbanovým námestím.
Ako dokazuje mestská účtovná kniha z roku 1449, touto ulicou sa voľne prechádzalo na Panenskú. Pôvodne sa volala tak ako Suché mýto - Michalská ulica, keďže sa nachádzala pred Michalskou bránou. Neskôr ju premenovali na Veternú, lebo v nej fúkal silný vietor. Pod týmto menom sa vyskytuje už v časoch Korabinského, v roku 1781. Toto meno stratila len nedávno.
Ulica spisovateľa Móra Jókaiho
V roku 1893 dostala Veterná ulica svoje dnešné (v súčasnosti sa už opäť volá Veterná - pozn. red.) pomenovanie na počesť slávneho spisovateľa a básnika Móra Jókaiho, ktorý tu býval v dome baróna Lepela, ako to hlása čierna mramorová pamätná tabuľa.
V roku 1835 dali rodičia Móra Jókaiho do Prešporka k profesorovi evanjelického lýcea Samuelovi Zsigmondymu na výmenu za jeho syna Viliama, neskoršieho známeho inžiniera, odborníka na vŕtanie artézskych studní, aby sa naučil po nemecky. Domov sa vrátil v roku 1837 a za ten čas si pod vedením profesora Tobiáša Gottfrida Schröera dobre osvojil nemčinu aj latinčinu.
Vo voľbách neuspel
Dňa 9. júna 1872 vystúpil v Starom Meste ako opozičný kandidát na poslanca proti Jozefovi Szlávymu. V ten deň predniesol svoj program po nemecky. Jeho strana ho prijala s radostnými ováciami, no aj tak prepadol - dostal 432 hlasov a jeho protivník 967.
Charitatívna prednáška
Jókai však pre túto porážku vonkoncom nezanevrel na Prešporok. Dňa 11. mája 1879 mal v mestskej poslaneckej dvorane prednášku na tému Viditeľný Boh. Poukázal v nej na Božiu prozreteľnosť v dejinách nášho národa. Potom s humorom prečítal kapitolu zo svojho diela Rab Ráby, ktoré práve malo vyjsť.
Finančný zisk z prednášky poslal do Segedína na zmiernenie povodňových škôd a do jasieľ sv. Štefana na Blumentálskej ulici. Okrem toho na prosbu mestskej rady napísal prológ Lidércfény (Svetlonos) na slávnostné otvorenie nového mestského divadla 22. septembra 1886.
V roku 1893 mesto zvolilo Jókaiho za čestného občana.
Michalský cintorín
Oproti južnej zástavbe ulice za Kostolom sv. Trojice a za Župným domom sa rozprestieral niekdajší Michalský cintorín. Korabinský ho spomína v roku 1871. Na cintoríne stála kaplnka sv. Blažeja. V roku 1514 moldavský biskup Michal Szentjánosi a námestník ostrihomského arcibiskupa kardinál Tomáš udelili každému, kto navštívil túto kaplnku, štyridsaťdňové odpustky. Kaplnku často materiálne podporovali aj veriaci.
Veľmi zaujímavá stará budova je Jordánov dom, ktorý postavili v roku 1774 a nad bránou ho zdobí erb rodiny Sebastianyovcov.
Nabudúce Konventná ulica.
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy Ferdinandovo mesto (Vydal Albert Marenčin PT). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli.
