Pri všetkých bratislavských korunováciách sa dodržiaval v podstate rovnaký ceremoniál.
Monarchovia z rodu Habsburgovcov boli vždy v prvom rade rakúskymi cisármi, potom uhorskými a českými, prípadne aj inými kráľmi. Ich trvalým sídlom vždy bola Viedeň, preto budúci uhorský kráľ prichádzal na svoju uhorskú korunováciu do Bratislavy z Viedne, pričom prekračoval Dunaj po moste v Bratislave. V deň korunovácie prišiel ku korunovačnému chrámu vždy zavčas ráno, a to vždy od juhu, teda od dnešného Rudnayovho námestia. V chrámovom presbytériu - vpravo blízko oltára - čakal naňho vyvýšený trón. Vedľa bol však ešte jeden trón, na ktorý zasadol až novokorunovaný kráľ. Sedel na ňom počas nasledujúcej svätej omše.
Neďaleko bolo vyhradené miesto pre členov kráľovskej rodiny - oproti mal svoj stolec svätiaci arcibiskup. V chrámových lodiach mali miesto členovia spevokolu, ale i trubači. V lodiach mali vyhradené miesta vybraní hostia, vždy podľa svojej hodnosti.
Po prísahe svätenie
Pred začiatkom ceremónie musel kráľ najprv ísť do konklávy, kde boli uložené korunovačné klenoty a korunovačný odev, potom zasadol na pripravený trón. Nasledoval príhovor svätiaceho arcibiskupa, po ktorom položil kráľovu ruku na Sväté písmo a on zložil predpísanú prísahu. Po prísahe svätiaci arcibiskup pomazal kráľa posväteným olejom, na hlavu mu položil korunu, umyl si ruky a začal slúžiť slávnostnú omšu. Tú však raz na chvíľočku prerušil, aby mohol podať kráľovi obnažený meč so slovami: Accipe gladium fortitudinis - Prijmi tento meč moci. Kráľ vsunul meč do pošvy, na čo mu ho arcibiskup pripol k pásu.
Kráľovské insígnie a neskoré raňajky
Keď kráľ prijal meč moci, snemom určený šľachtic sa spýtal uhorských stavov, či chcú kráľa prijať, uznávať a ctiť. Po zborovej odpovedi "Chceme!" arcibiskup podal kráľovi žezlo a ríšske jablko. Kráľ insígnie odovzdal ceremoniálovi a zasadol na trón. V chráme zaznelo Te Deum laudamus - Teba Boha chválime, na čo arcibiskup dokončil celebrovanie svätej omše. Po nej sa novozvolený a vysvätený kráľ odobral do rezidencie prepošstva, kde prijímal oficiálne gratulácie. Až po nich zasadol spolu s vybranými hosťami k slávnostným raňajkám.
Autor: IGOR JANOTA
