Boomerang - najväčšia techno party na Slovensku

ať so syntetickými hudobnými nástrojmi. Keď sa objavila početná vlna poslucháčov, ktorej chýbala tanečná hudba, objavili sa aj prví DJ-i (diskdžokeji, mixovači hudby).

Kým však DJ-i prestali reprodukovať skladby a piesne iných autorov, zistili že oni sú tí, čo zabávajú davy a prepracovali k vlastnej tvorbe, ubehlo tridsať rokov. Medzitým hudobní tvorcovia zistili, že na tancovanie vôbec nie je potrebný spev, nevyhnutný je rytmus.

Začiatkom deväťdesiatych rokov sa v Chicagu vyvinul hudobný štýl zvaný house (dom). Nešlo o nič prevratné, veď disko hudbu poznali ľudia už dávno. Podstatne sa však zredukoval spev a zrýchlilo sa tempo. Čudný názov štýlu vznikol údajne tak, že jeden DJ chcel pochváliť produkciu svojho kolegu a povedal niečo v zmysle: to bola výborná hudba a tam, kde sa hrala, je ten správny dom. Tak vznikol house a keď ho ešte trochu zrýchlili, vzniklo techno. Začali sa usporadúvať party, s veľmi dynamickou hudbou, ktorá však tancujúcich veľmi vyčerpáva. Receptom na výdrž sa pre mnohých stali drogy. Ale nedá sa zovšeobecňovať. V sobotu napísal Boomerang svoje 16. dejstvo a my sme boli pri tom. Spolu s dvoma tisíckami mladých ľudí, väčšinou nad 20 rokov.

Začína sa

Je krátko po desiatej a vchádzame do areálu Výstaviska Bratislava. Už zdiaľky počuť hlasné rytmy techno hudby. V prvej sále hrá drum and bass (vo voľnom preklade bicie a basy). Tým, ktorí nevedia, o čo ide, by mohla pomôcť predstava tanca na rytmy občas sa zadrhávajúceho šijacieho stroja. O takejto skorej hodine tancujú len tri až štyri desiatky abnormálne odolných jedincov, ktorí sa navyše musia obracať, pretože dovnútra neustále prúdi obrovskými vrátami studený vzduch. V druhej sále, kde nezadržateľne duní techno, je o čosi teplejšie. Je tu podstatne viac ľudí, takmer plno. Stroboskopové svetlo mimoriadne zneisťuje pohyb. Okamžite oslepení ľudia sa len tackajú.

Keď si zvykneme, podarí sa nám prekľučkovať aj do tretej sály. Tá je tentoraz čisto oddychová s množstvom lavíc a stolov. Znejú tu pomalšie rytmy. Stihneme si všimnúť, že pivo dnes stojí dvadsať korún.

V technosále sa treba potlačiť

Po dvanástej je všetko nabité. Naplno sa tancuje už viac než hodinu. Parket sa mení na korzo, ktoré neustále križujú skupinky večne niekam smerujúcich ľudí, ktorí stretajú ďalších podobných. Uprostred tomu odolávajú nezlomní danceri, ktorí sa úspešne vyhýbajú nečakaným úderom a kontaktom a trpezlivo si chytajú fľaše s nealkom, ktoré im okoloidúci v stroboskopovom šialenstve väčšinou kamsi odkopnú. Na podlahe sa začínajú tvoriť kopy z plastových fliaš a zozšliapaných plechoviek. V drum and bass sále abnormálne výkonní jedinci pokračujú smrtonostným tempom ďalej. V „oddychovke“ sa objavuje zdravotnícka služba, ale zdá sa, že je všetko v poriadku, zachraňovať nemusia nikoho. Najväčším nebezpečenstvom na techno party je dehydratácia. Zdá sa, že dnes na vodu myslí každý.

Nedá sa prestať

Sú tri hodiny, nezvyknutých už bolia nohy. Teraz sa však prestať nedá. Na dvoch rampách tancujú neúnavní technodanceri, väčšinou v tradične výstrednom oblečení. Kožušinky a lesklé oblečenie sú na Boomerangu stále obľúbené. Naďalej pretrváva veľká mela a ľudia sú stále v pohybe. V „oddychovke“ sa už pomerne dlho ťažko hladá miesto na sedenie. Nevadí, telo stále vibruje a dance nemožno zastaviť. Strojovité basy ženú nohy ďalej, aj napriek tomu, že prázdne fľaše sa hromadia a stále do nich niekto zakopáva. Uplynula štvrtá aj piata hodina. Stále všetci zúrivo tancujú. O šiestej sú už niektorí na pokraji síl, ale vonku ešte nesvitá a DJ pokračuje ďalej. Boomerang je iba štyrikrát do roka.

Čaká nás after

Pol siedmej. Vo výstavisku zavládlo ticho. Vytrvalci, ktorí ešte nemajú dosť technotepu búšiaceho v hlave, už zamierili na after party – do Edenu alebo U-klubu.