Záhradkárske osady v okrajových častiach mesta by sa mali zachovať v novom územnom pláne, ktorý je v záverečnej príprave. "Týka sa to veľkého pásu nad vinohradmi od Sliačskej ulice cez Krasňany, Raču až po Svätý Jur, ale aj území v Devíne, Devínskej Novej Vsi, nad Rázsochami v Lamači a inde," povedal Stanislav Tokoš z magistrátu.
Podľa neho je veľký tlak na iné využitie záhradkárskych osád v zastavaných územiach. Napríklad v lokalite Pod lesom v Karlovej Vsi, kde sa uvažuje o výstavbe, či na veľkom území Žabieho majera. "Zámerom mesta je do roku 2030 postupne zrušiť záhradkárske osady na Žabom majeri, kde by mali byť služby, výroba, obchod a zariadenie odpadového hospodárstva," dodal Tokoš.
Podľa tajomníka republikového výboru Slovenského zväzu záhradkárov Juraja Korčeka je viac dôvodov na ponechanie záhradkárskych osád. Práca v záhradke predlžuje aktívny vek, slúži zdravému pohybu a relaxácii, ochrane a tvorbe životného prostredia, podchytáva deti a mládež. "Je to aj pomoc v sociálnej oblasti pri dopestovaní ovocia, zeleniny a kvetov, čo má pre mesto veľký význam," povedal Korček. Slovenský zväz záhradkárov združuje na území Bratislavy vyše 110 záhradkárskych osád s počtom členov 8100. (tasr)
