Netradičné dielo Kataríny Gasparovej je vytvorné z hliníkových líšt. FOTO PRE SME - DENISA BOGDALÍKOVÁ
Slovo sympózium môže označovať aj čosi veľmi netradičné. Presvedčili sa o tom účastníci tvorivého workshopu, ktorý sa v uplynulých dňoch uskutočnil v priestore výsostne neumeleckom. Vo výrobnej hale firmy Würth na Rybničnej, ktorá ponúka výrobky určené na profesionálnu montáž.
Netradičnosť podujatia však nespočívala len v mieste konania, ale aj v inšpirácii, pretože traja umelci sa nechali pri tvorbe ovplyvniť dostupným odpadovým materiálom a kovovými produktmi. Výsledkom snaženia Denisy Bogdalíkovej, Martina Ščepku a Kataríny Gaspárovej sú zaujímavé obrazy. "Podmienkou nebolo využiť tento materiál, to bolo skôr výzvou," hovorí iniciátorka sympózia Denisa Bogdalíková. "Keď niekto chcel pridať ešte aj ďalší, tak sme nakúpili, čo bolo treba na vyjadrenie myšlienky. Všetko tak, aby sa mohlo uplatniť vo veľkoplošnom obraze," dodáva. Na obrazoch pracovali sedem dní.
"Diela nie sú na predaj, ale zostanú u nás," povedal riaditeľ spoločnosti Mirco Bonavetti. Obrazy ho očarili, hoci si spočiatku nedokázal predstaviť, čo z takého spojenia vznikne.
Každý z umelcov si zvolil inú tému, technológiu a postup. "Veľa podnetov vo mne vyvoláva prostredie, v ktorom sú diela vystavené. Keď som sem prišla prvý raz, pripadalo mi to, akoby som bola v inom svete," hovorí Bogdalíková. Nenechala sa inšpirovať prostredím priamo, ale vytvorila svoj vnútorný vesmír. "Chcela som to ľudské preniesť do technického. Môj obraz je vlastne kométa vo vnútornom svete," vraví. Na prvý pohľad je to krvavočervená hra so skrutkami, ktorá vytvára na svetle tiene.
Martin Ščepka zestetizoval a využil pri tvorbe svojho obrazu doslova odpadový materiál. Na plátno pripevnil oceľovú pásovinu, ktorou sa zaväzujú balíky, a vytvoril harmonizujúci celok. "Spočiatku som obrazu názov nedával a to, že by sa mohol volať Rieka, vyplynulo len náhodou," vraví o svojej práci. "Ak divák uvidí v ňom niečo iné, to nie je problémom. Mne pripomína aj počítačový raster," dodáva.
Katarína Gaspárová využila hliníkový materiál a skrutky. Jej obraz vychádza zo zápasu organickej - ľudsky nespútanej hmoty a technického, organizovaného civilizačného sveta. Organická hmota prekypuje z obrazu a tvorí nerovnomerný povrch, ktorý dodáva výtvoru plastickosť.
Všetky tri obrazy už zmalebňujú prostredie, v ktorom sú inštalované, vernisáž výstavy sa bude konať v januári.
Autor: Jana Jurkovičová
