Suché mýto, jedna z hlavných prešporských ulíc a hlavná dopravná tepna pretína mesto Prešporok takmer napoly od Hodžovho (Grassalkovichovho) námestia po Hurbanovo. Musíme ju odlišovať od druhej predmestskej Ulice sv. Michala, ako voľakedy označovali niekdajšiu Veternú (dnes Jókaiho) ulicu. Pôvodné meno dostala po staromestskej Michalskej ulici, keďže jej vyústenie smeruje priamo k veži Michalskej brány. Od roku 1604 ju už nazývali Štvorvedrová ulica. Pod týmto menom sa spomína aj v účtovnej knihe z roku 1683. Meno vtedy dostala podľa štvorvedrovej verejnej studne na tom mieste, kde je aj dnes čerpadlová studňa.
Suchomýtna brána
Na hornom konci, asi na úseku vedúcom na Grassalkovichovo námestie, stála Suchomýtna brána. Tvorila ju dvojposchodová veža so sedlovou strechou a arkierom, ozdobená mestským erbom. Sprava aj zľava ju posilňovali dve bašty predsunuté z mestského opevnenia.
Mestská účtovná kniha z roku 1445 dosvedčuje, že veža mala arkier, z ktorého sledovali blížiacich sa nepriateľov, z účtovnej knihy z roku 1457 zasa vysvitá, že na arkieri bol zvon, ktorý oznamoval mešťanom, že sa nepriateľ blíži.
Cez priekopu viedol most postavený na drevených koloch. Svojrázne meno brány pochádza odtiaľ, že sa tu vyberalo mýto za tovar, dopravovaný po obchodných cestách z údolia Moravy a z úpätia Malých Karpát.
Ukradnuté mýtne právo
Prvá zmienka o bráne pochádza zo 14. storočia, z rokov 1330 - 1360, keď ju synovia prešporského richtára Jakuba Štefan a Pavel bez akéhokoľvek právneho dôvodu odňali panonhalmskému opátovi, ktorému podľa darovacej listiny kráľa Bela II. z roku 1137 patrila tretina z mýta, čo sa tu vybralo. Bratia si uzurpovali mýtne právo a poškodenému opátstvu vyplácali iba 70 zlatých.
Bránu zbúrali v roku 1805, ale meno, ktoré po nej dostal západný koniec Ulice veľkokniežaťa Friedricha, sa zachovalo aj potom.
Rozšírené Suché mýto
Mestská rada na svojom zasadnutí 28. júla 1879 dala ulici názov Suché mýto, pričom ho rozšírila aj na Vápenný trh a Štvorvedrovú ulicu. K ďalšej zmene názvu došlo v roku 1883, keď veľkonieža Friedrich, veliteľ prešporského gardového pluku, premiestnil svoje trvalé sídlo do nášho mesta. Vtedy mestská rada na jeho počesť zmenila názov ulice Suché mýto na Ulicu veľkokniežaťa Friedricha.
(Nabudúce Suché mýto, pokračovanie)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo mesto (Vydal Albert Marenčin PT). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli.
