Poďme spolu do Betlehema

Papierový betlehem Jána Schindlera z Banskej Štiavnice z roku 1899, vystavený v Galérii ÚĽUV na Obchodnej 64. Zachované dielo na výstavu Maľované salaše, ktorú dopĺňajú aj súčasné insitné betlehemy, zapožičalo Slovenské banské múzeum. Výstava trvá do 5. februára. FOTO SME - AUTORKA

Tak ako k Vianociam tradične patrí vyzdobený vianočný stromček, pod stromčekom v každej kresťanskej rodine bývajú symbolické jasličky a betlehem.

Najstaršia spomienka na vytvorenie miesta narodenia Ježiša Krista ako výtvarného diela, takzvaného betlehema, sa viaže pravdepodobne k roku 1223. Vtedy sa sv. František z Assisi rozhodol slúžiť vianočnú omšu pri jasličkách postavených v lesnej jaskyni v Umbrii. Jasličky sú prvý raz historicky podložené v polovici 16. storočia v Taliansku a Španielsku, trochu neskôr sa objavujú v južnom Nemecku. Z kostolov sa betlehemy postupne dostali aj do domácností bohatých ľudí a približne v 18. storočí aj do domácností chudoby, jednoduchí ľudia ich začali vyrezávať a zostavovať.

V predvianočnej dobe chodíme denne okolo betlehemov umiestnených po celom meste. Mnohé sú raritou alebo majú zaujímavú históriu. DOROTA KRÁKOVÁ

Nádvorie Starej radnice

Ako každý rok, na nádvorí Starej radnice je počas adventu a Vianoc opäť jedinečný betlehem.

Tentoraz je vyhotovený z dubového dreva. Vyrezávané postavy Troch kráľov, Márie, Jozefa a Ježiška dopĺňajú aj ovečky a pastieri. Najvyššia socha meria 1,95 metra, celý betlehem je široký 4 metre a hlboký 2,5 metra. Drevený unikát z dielne Záhradnej galérie majstra Alojza Machaja z Plaveckého Štvrtka osvetľujú farebné svetlá, ktoré dopadajú na jednotlivé sochy a rušia tak statickosť diela. Nádvorie počas minulých rokov zdobili už aj monumentálne topoľové a lipové alebo borovicové betlehemy z dielne Alojza Machaja. Predtým bývali v susedstve vianočných trhov aj živé, inscenované betlehemy. Drevený betlehem ostane na nádvorí až do 6. januára denne od 10.00 do 20.00. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ

Historické múzeum SNM, Hrad

Tradícia výstav betlehemov na Hrade začala už v roku 1990. Tento rok sú na druhom poschodí vystavené najkrajšie a najvzácnejšie betlehemy zo zbierok múzea pod názvom Pokoj ľuďom dobrej vôle. Pochádzajú z územia celého Slovenska z obdobia od konca 18. až po posledné desaťročia nášho storočia. K najcennejším exponátom výstavy možno zaradiť vzácne drevené polychrómované betlehemy z 19. storočia z okolia bývalých banských miest, ktoré vynikajú množstvom postáv a dokonalosťou ich zhotovenia. Na snímke vľavo je betlehem rezbára a maliara Mateja Kováča zo Žitavian z druhej polovice 20. storočia. Vyrezaný je z dreva, no je aj namaľovaný a nalakovaný. Raritný je aj obdobím svojho vzniku - väčšina zachovaných betlehemov totiž pochádza buď z 19., alebo začiatku 20. storočia, pretože od približne 50-tych rokov až po 90-te boli betlehemy nežiaducou témou. Výstava na Hrade potrvá do konca februára.

Kostol trinitárov

Jeden z dvoch pohyblivých bratislavských betlehemov sa každoročne inštaluje tesne pred sviatkami v kostole trinitárov (na snímke) na Hurbanovom námestí. Prvýkrát sa z neho deti mohli tešiť v roku 1984, vtedy ho totiž Farnosť Najsvätejšej Trojice kúpila. "Jedného dňa sa k nám dostala informácia, že istý lekár chce v Písku predať dom, ale nemôže, lebo dom má tri miestnosti, no vo dvoch z nich je betlehem, ktorý vyrobil jeho otec," spomína si na kurióznu situáciu bývalý kostolník Peter Smolík. Samotný betlehem dovtedy nebol využívaný verejne a tak si vyžadoval veľa práce. Dreveno-kovový stroj s koženými remienkami sa hýbal vďaka kľuke, no jemný mechanizmus sa často zasekával a betlehem sa ťažko skladal. "Prvé sviatky s betlehemom som prežil skoro celé za oltárom a neustále som na ňom musel dačo opravovať," smeje sa dnes Smolík. "Odvtedy sme ho s kolegami vylepšovali, namiesto kľuky sme dali elektromotor a drevené strojčeky nahradili pevnými ložiskami." Dnes má vyše polstoročný betlehem aj vďaka nadšeniu mladého kostolníka mnohé zaujímavé detaily - časový spínač, hudbu alebo mlyn s tečúcou vodou. FOTO TASR -

RUDOLF BIHARY

Kostol kapucínov

Druhý bratislavský pohyblivý betlehem sa nachádza v kostole kapucínov na Župnom námestí. Jeho história sa spája najmä s menom výtvarne a divadelne nadaného pátra Fidela, ktorý začal so svojimi študentmi klasický malý betlehem začiatkom 40-tych rokov zdokonaľovať. V priebehu rokov ho zmechanizoval - pribudlo otočné koleso, namaľoval kulisy, pridal hudbu či vybudoval jazierko. "Mnoho figúrok do dnešných dní zmizlo. Vďaka fotodokumentácii a šikovným reštaurátorkám sme ich znova odliali, presne podľa pôvodných," hovorí brat Miloš. Betlehem sa v kaplnke Panny Márie každoročne skladá počas noci z 23. na 24. decembra, zložiť ho však vedia len dvaja kapucíni. "Betlehem je každý rok zložený inak, s fantáziou," tvrdí brat. Mení sa postavenie figúrok, pridáva sa živá tráva alebo mach.

V roku 1996 sa betlehem dočkal veľkej rekonštrukcie. Technický princíp a základná scenéria však zostali pôvodné - brána, kamene a svätá rodina. Dnes sa betlehem môže popýšiť napríklad aj planúcim ohníkom či zmenšenou podobizňou jedného z kapucínov v habite.

Slovenské národné múzeum, Vajanského nábrežieObdivovatelia netradičných betlehemov by si určite nemali nechať ujsť príležitosť vidieť u nás putovnú časť zbierky Múzea Vysočiny Třebíč. Výstava, ktorá je rezervovaná aj na niekoľko rokov dopredu, zostane na Slovensku v budove SNM na Vajanského nábreží len do 6. januára. Najväčšiu časť prezentácie desiatich betlehemov z konca 19. a začiatku 20. storočia tvoria skrinkové - rôznych veľkostí, maľované alebo vyrezávané, no vystavené sú aj skladacie (z väčšej časti maľované na lepenke) a tlačené. Asi jedna tretina zbierky Múzea Vysočiny Třebíč (spolu približne 80 kusov) je vystavená v stálej expozícii, časť putuje pre veľký záujem po republike aj mimo nej a ďalšia časť čaká na rekonštrukciu stálej expozície betlehemov, aby mohla byť taktiež vystavená. Unikátne betlehemy už mali možnosť vidieť návštevníci múzeí nielen v mnohých mestách na území Českej republiky, ale aj v Kanade a Rakúsku. Na snímke je najväčší nainštalovaný betlehem na výstave - skladací exemplár z dielne Jaroslava Zimolu (1889 - 1962), ktorý má rozmery 414 x 150 cm. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL