Bratislavský džokej si pre reklamné účely zapózoval aj na somárikovi, no konské dostihy ostanú aj naďalej jeho hlavnou obživou. FOTO - ARCHÍV
Vybaviť nutné úradné záležitosti prišiel pred pár dňami na Slovensko najúspešnejší slovenský dostihový jazdec a bratislavský rodák JOZEF BOJKO. Nezdržal sa dlho, lebo sezóna v Nemecku je stále v plnom prúde, len na dva dni ju prerušia vianočné sviatky (24. a 25. decembra) a potom bude pokračovať až do Silvestra.
Počas tohtoročnej sezóny ste už odjazdili 640 dostihov. Nie je to priveľa?
"Ani nie, veď v predchádzajúcich rokoch som ich absolvoval aj vyše osemsto a musím povedať, že s oveľa lepším výsledkom, ako som zaznamenal teraz."
Vaším cieľom bolo v tomto roku vyhrať 51 dostihov, aby ste vo svojej kariére dosiahli hranicu šesťsto víťazstiev, čo sa vám už nepodarí, lebo na konte máte len 34 prvenstiev...
"Mal som veľkú smolu, lebo 77-krát som skončil druhý a 70-krát tretí. Mnohé z týchto dostihov som prehral len o konský nos, hlavu alebo krk. Stačilo málo a po víťazstve som mohol dvíhať ruky nad hlavu ja. Pravda je však aj taká, že môj zamestnávateľ, brémsky tréner Hubertus Fanelsa, nemal v príprave žiadne triedové kone, a preto som s jeho zverencami na hendikepových dostihoch len paberkoval."
Za danej situácie ste neuvažovali o tom, že v tomto roku už prestanete jazdiť, doprajete si pokojné Vianoce a počas sviatkov sa poriadne najete?
"V pracovnej zmluve mám klauzulu, že budem vždy pripravený nenavážiť viac ako 52,5 kg. Keď to tréner bude vyžadovať, tak aj o kilo menej. Aby som si bez problémov udržal takúto nízku hmotnosť, musím dodržiavať prísnu životosprávu. Nikdy neraňajkujem, na obed zjem nejaké diétne mäso s ryžou a na večeru mám čaj so suchármi. Okrem toho každý deň prebehnem v parku 6 kilometrov, tri razy do týždňa chodím do sauny, denne v tréningu odjazdím osem až desať koní a najmenej trikrát do týždňa cestujem po celom Nemecku na dostihy. Na obed do niektorého mesta a v noci domov do Brém. V tomto roku som na svojom aute najazdil 71 000 km."
Oplatí sa taký tvrdý a neúprosný životný štýl?
"Ja som so zárobkom spokojný. Za odjazdenie koňa v dostihoch dostanem 50 eur, keď vyhrám, tak 100 eur a ešte 7 percent z dotácie. Šetrím si na starobu, veď už mám 33 rokov a nebudem jazdiť do smrti."
Prezradili ste, že máte Kristove roky a už aj vieme, že si v Brémach zariaďujete pekný vlastný byt. Chcete si založiť rodinu?
"To ani náhodou! Manželka by isto nebola rada, keby ma vídavala len príležitostne, okrem toho ja prakticky nič nevarím a s ostatnými domácimi prácami som sebestačný... Jazdcovi je najlepšie, keď je slobodný!"
Ako prežijete Štedrý večer?
"Predpoludním budem s koníkmi v práci, popoludní si pôjdem zabehať a večer zjem nejakú maličkosť. Žiadne lukulské hody ma nečakajú, na tie si budem musieť počkať až do januárovej návštevy Bratislavy, kde si určite pochutnám aj na bryndzových haluškách."
Počas celého rozhovoru ste sa pohrávali s fotografiu, na ktorej ste zachytený na chrbte somárika. Čo je to za fotografiu?
"Ešte v lete som v nemeckých kúpeľoch Bad Doberan pre agentúru Reuters pózoval na somárovi, ale nedozvedel som sa, za akým účelom. Bolo to milé zvieratko, ktoré som si obľúbil, ale jazdiť dostihy by som na ňom asi nechcel."
Rok 2004 sa končí, každý má svoje túžby a novoročné priania. Aké sú tie vaše?
"Mojou najväčšou túžbou je byť zdravý! Ostatné veci sú druhoradé, aj keď by som rád dosiahol 660. víťazstvo, ktoré by znamenalo prekonanie historického česko-slovenského rekordu džokeja Vlastimila Smolíka, ktorý vyhral 659 dostihov. Tiež by som sa chcel odviezť na dobrom koni, vyhrať nejaké grupové dostihy a pridať k víťazstvu na Českom derby aj slovenskú modrú stuhu."
JURAJ GRESSER
