S možnosťou tréningu technických disciplín, ako je napríklad vrh guľou, je na bratislavských školách problém. Často chýba samotné náradie. Aj preto sa organizátori mítingov rozhodli, že budú najlepších v budúcnosti odmeňovať aj atletickým náradím. Snímka je z posledného kola tretej série projektu Zo školských lavíc do haly Elán.
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
V atletickej hale Elán dokončili 4. kolom tretiu sériu mítingov pre žiakov základných a stredných škôl, kde sa okrem bratislavských mohli zúčastňovať aj mimobratislavské školy. Azda najďalej to mali žiaci z Prešova, ktorí pricestovali na jedno z kôl do Bratislavy na svoje náklady. Atletický projekt sa volá Zo školských lavíc do haly Elán a o jeho životaschopnosti a budúcnosti sme sa porozprávali s jeho riaditeľom IMRICHOM OZORÁKOM.
Máte za sebou dve zimné a jednu jarnú štvorkolovú sériu. Oplatilo sa rozbiehať takýto projekt?
Podľa odoziev určite áno. Atletická hala Elán je výnimočná vec v Bratislave i na Slovensku a tak je škoda je nevyužiť, najmä v doobedňajších hodinách, keď nie je jej kapacita plne využitá. Atletika je jeden zo športov, ktorý sa na škole bežne robí, ale nie vždy v rovnakých podmienkach. Deťom sme vždy pripravili profesionálne mítingy na úrovni atletických majstrovstiev Slovenska a tréneri zo športových škôl mali možnosť poobzerať sa po talentoch. U všetkých sme však aspoň na chvíľu zvýšili záujem o atletiku. Niektorí sa jej možno budú chcieť neskôr venovať vážnejšie.
Termínovník, počet i zloženie disciplín sa postupne menili. Hľadali ste optimálny model?
Učili sme sa za pochodu. Zistili sme, že sa nedá robiť míting každý týždeň, lebo školy by nechodili. Dobrí športovci štartovali za školu aj na iných podujatiach, tých s horším prospechom zasa nechceli púšťať vôbec. Bolo treba urobiť kompromis a zvoliť dvoj-trojtýždňový kolobeh podujatí. Došli sme na to, že musíme urobiť aj viac kategórií, lebo deti motivuje viac, ak sa porovnávajú so seberovnými. Šancu ukázať sa tak dostali aj úplní začiatočníci.
Aká bola odozva na projekt u učiteľov?
Niektoré školy brali možnosť zasúťažiť si ako náhradu za hodinu telesnej výchovy. Lebo keď som sa rozprával s učiteľmi o tom, v akých podmienkach na školách pracujú, niekedy som sa doslova zhrozil. Nemajú základné atletické náradie, majú malé telocvične, chýbajú atletické areály, alebo sú silno zanedbané. Je to škoda, lebo atletiku považujú odborníci za šport, ktorý rozvíja všestrannosť a dáva v detstve dobrý základ pre ostatné športy.
Počty detí a škôl kolísali, alebo boli stabilné?
Ak si spomeniem na úvodné kolá, tak sa počet zvýšil niekedy aj o 50 percent. Pravidelne chodilo vyše 400, rekord celej tretej série je 505 detí. Vždy sa objavila aj nejaká nová škola, o ktorej sme dovtedy ani nevedeli, že sa na nej vážnejšie venujú atletike. V zozname máme 102 škôl, ktoré sa zúčastnili na niektorom zo štyroch dielov tretej série projektu.
Čo bude s projektom ďalej?
Ďalšiu, už štvrtú sériu plánujeme až po januárovom vysvedčení, piata bude na programe opäť pred koncom roka 2005. Najlepším školám chceme zabezpečiť ako ceny atletické náradie, výstroj či oblečenie. Skontaktovali sme sa s manželkou prezidenta Silviou Gašparovičovou, ktorá vytvorila nadáciu Vzdelanie a zdravie pre všetkých. V spolupráci s ňou by sme chceli pre najlepších získať peniaze na športový materiál, ktorý by potom išiel do škôl. Poradie po 4 kolách: 1. ZŠ Sibírska 409 b., 2. ZŠ Mlynská - Senec 309, 3. ZŠ a Gymnázium Tilgnerova 294, 4. ZŠ Ostredková 14 258, 5. ZŠ Tajovského - Senec 241, 6. ZŠ Nevädzová 183, 7. ZŠ Kulíškova 158, 8. ZŠ na Molnárovom námestí - Senec 156, 9. SOU Železničné 139, 10. ZŠ na Nobelovom námestí 135
