V úzkej, zvažujúcej sa Drevenej ulici bolo veľa obchodov.
FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Poštová ulica
Ulica Ferdinandovho mesta spája Schöndorfskú (Obchodnú) ulicu s hornou, čiže severnou časťou Trhového námestia, s niekdajším Námestím milosrdných. V časoch Korabinského, v roku 1781 sa volala Postgassl, keďže v jej blízkosti bola kedysi pošta. Korabinský spomína, že na rohu uličky (smerom k Schöndorfskej) je starý nárožný kameň s hebrejským nápisom, ale dnes už niet po ňom ani stopy.
Drevená ulica
Strmá ulička Ferdinandovho mesta spája Vysokú ulicu so Schöndorfskou, respektíve so Suchým mýtom. Už v 15. storočí figuruje pod menom Holzgassl. V starom mestskom súpise sa vyskytuje pod menom Hochstrass holtzgessel, z čoho môžeme usudzovať, že menom Vysoká ulica sa neoznačovala len dnešná Vysoká, ale aj Drevená ulica. Dnešná Drevená ulica bola teda Drevenou ulicou Vysokej a dnešná Vysoká ulica Pekárskou ulicou Vysokej. Spoločný názov oboch ulíc si možno vysvetliť tým, že obe boli dosť strmé.
Naturálne dávky dreva
Pokiaľ ide o meno Drevenej ulice, tušíme iba toľko, že ho dostala podľa predavačov dreva, ktorí sa častejšie spomínajú už v stredoveku. Od týchto predavačov však odlišujeme obchodníkov s drevom, ktorí si stavebné a nástrojové drevo dopravovali po Dunaji a predávali ho v skladoch na brehu.
Keďže naše mesto bolo bohaté na lesy, ťažba a predaj dreva tu vždy hrali významnú úlohu. Známe sú lesné úseky Herrnlust a Burgerlust. Z prvého dostávali naturálne dávky dreva členovia magistrátu, z druhého mešťania.
Pre mesto je drevo aj dnes významným zdrojom príjmov, pretože za rozličné drevo na kúrenie inkasuje 44 801 a za nástrojové drevo a guľatinu 4214 zlatých.
(Nabudúce Suché mýto)
