Bratislavská župa vznikla v 11. storočí ako súčasť Uhorského štátu, ktorý bol založený na kresťanských princípoch západnej a strednej Európy. Sídlom župana bol vtedy Bratislavský hrad. Hranice župy siahali pozdĺž brehu Dunaja až po dnešné Gabčíkovo, na severovýchode po dolné Považie, cez oblasť Dechtíc, Ostrého Kameňa pretínali Malé Karpaty a zahŕňali podstatnú časť Záhoria po rieku Myjavu. Župa zaberala desať percent územia dnešného Slovenska. Mala významné postavenie v celom Uhorskom štáte a Bratislavský hrad bol sídlom uhorských kráľov, ak sa zdržiavali v Bratislave.
Dnešný Bratislavský kraj (župa) zaberá 2053,2 km2 a je najmenším samosprávnym krajom na Slovensku. So 617 049 obyvateľmi má najvyššiu hustotu osídlenia, až 2,7 krát vyššiu, ako je celoslovenský priemer. Jeho postavenie je osobitné nielen doma ale aj v stredoeurópskom priestore. V Bratislave sídli hlava štátu, vláda, ministerstvá, Národná rada SR, a ďalšie ústredné orgány. Bratislavský kraj sa podieľa na tvorbe hrubého národného produktu takmer jednou štvrtinou, hoci v ňom žije len asi 12 percent obyvateľov. Z podielu celoslovenských tržieb sa v Bratislavskom kraji realizuje 37,3 % tržieb z priemyselných činností, 31,8 % tržieb zo stavebných činností, 41,2 % tržieb v maloobchode a 54,8 % tržieb z vybraných trhových služieb. Nezamestnanosť je tu dlhodobo najnižšia na Slovensku.
Toto dedičstvo dostáva do rúk zastupiteľstvo a župan bratislavského kraja. K tomu, aby ho vedeli rozvíjať a zhodnocovať musia začať pracovať. Potrebujú priestor a ostatné nevyhnutné podmienky. Reforma verejnej správy má okrem priblíženia výkonu k občanovi ušetriť verejné prostriedky, a preto určite nik neočakáva výstavbu nových objektov pre verejné účely. Po postupnom utlmovaní okresných úradov, výkonu krajských úradov, ministerských úradov bude voľných budov nadbytok.
Novodobá župa sídlila v Župnom dome, preto snaha bratislavského župana o znovuzískanie Župného domu pre samosprávu je legitímna. Odpor Úradu NR SR, ktorí podporili poslanci, svedčí len o nepochopení reformy verejnej správy. Nejde o prevod majetku štátu na samosprávny kraj, ale o možnosť vykonávať samosprávne funkcie, o využívanie kongresových priestorov na rokovanie.
PETER GANDL